kategórie:
Názov: Vyhliadkové Šivce a až do Kavečian
Dňa: 17.11.2021
Účastníci: Makovica, Laco, Janka
Hostia:

P1177270.JPGna Malom Šivci - Drienkovej skale P1177298.JPGvrcholové bralo Šivca

Popis akcie: 

Hmla najprv nespolupracovala, ale potom si to rozmyslela - aj výhľady, aj vidmo, aj stále sa meniace scenérie a na záver červený západ slnka a nádherný mesiac temer v splne - to je v skratke tento výlet.

Testujeme Lacovho nového tátoša - on sa vytešuje z jazdných vlastností, my pozitívne hodnotíme pohodlie a eleganciu interiér. Parkujeme na asfaltočke pod zelenou a hneď bez zbytočných okolkov sa vydávame hustou hmlou na zelenú. Skratku necháme tým, čo sa chcú trošku zamočiť a pokračujeme pekne po širokej zvážnici. Na odbočke novej žltej skontrolujeme značenie - dočasné tabuľky zatiaľ vydržali, čo pri úrovni vandalizmu v našich horách je celkom dobrý výsledok. Pohodlne vyšliapeme na Malý Šivec. Na naše sklamanie sme ešte stále v hmle. Stojí tu partia dám z Víkendu, vraj čakajú, kým sa otvorí opona...Makovica odhadne, že asi čakajú márne, lebo modré nebo síce vidieť, ale dosť vysoko nad nami. Chýba nám ešte pár metrov nadmorskej výšky. Nakoniec sa dámy vydávajú na cestu ďalej a my kráčame kúsok za nimi. Na prvom kopčeku sa začína hmla trhať, sprava sa objaví slnko a malé chuchvalčeky hmly kľučkujú pomedzi stromy naľavo pod mnami. Odzazu Makovica zhíkne - Aha, VIDMO! fakt, na kúsku hmly medzi stromami sa objavila klasická zlatistá aura a uprostred nej Makovicin tieň. Plní nadšenia a eufórie kráčame ďalej, dobiehame kočky z Víkendu. Spoločne fotíme trhajúce sa chuchvalce na lúkach s vysokou trávou a vytešujeme sa z teplých lúčov slnka. Rezkým tempom vychádzame do sedla pod Šivcom a bez zastávky pokračujeme hore. Tu je už husto, ľudia sa motkajú nahor i nadol. Zájdeme až na koniec skaly k nášmu miestočku v závetrí a posedíme si. Keď sa začnú ľudia tlačiť až k nám a jeden z nich nahlas do telefónu komusi oznamuje, že vybehol do prírody sám, lebo ženu nechal doma v karanténe, tak sa radšej rýchlo poberáme na odchod. O chvíľu sme v dolu s sedle. Je pred 12-tou a my baby sa ešte nechceme vrátiť do tej hmly. Tak teda nachávame Lacka svojmu osudu. Pozývame ho síce, či sa nechce s nami ešte kúsok prejsť, ale on s vďakou odmieta a vracia sa k autu.

V družnej debate a pohodovým tempom pokračujeme po zelenej na Gaľovú. Makovica podvedome kontroluje značenie a pri smerovnku vyhlási, že dobre to chlapci urobili, je to krásne orientačne jednoznačné. Prakticky bez zastávky pokračujeme smerom na Vysoký vrch, Makovica len poznamená Janke, že nech sa neteší, tú cestu na Vysoký za 35 minút určite ndáme, to je nejaký časový blud. Fakt, aj s krátkou zastávkou na vrchole Pokrív nám to trvá temer hodinu. Zo skaly na Pokrivách zvyčajme máme krásny výhľad na Prešov a Stráže. Dnes je pod nami len mlieko - také vysoké a také husté, že nie Prešov, ale ani Stráže z neho nevykúkajú. 

Na Vysokom vrchu pri altánku horí ohník a pri ňom 3 chalani opekajú nejaké dobrôtky na spôsob gyrosu. Makovica sa zo žartu spýta, že "čo ste nám pripravili, bude nám chutiť?" a chlapci v panike rýchlo drmolia, že už žiaľ nemajú nič, všetko zjedli - chudáci, skoro vzali jej otázku vážne.. :-) Využijeme pohostinnosť altánku, trochu vylúpime svoje batohy  a odchádzame, aby sme došli do Kavečian ešte za svetla. 

Makovica sa ešte pochváli všetkým tým pekným, čo na trase máme, lebo Janka to tu veľmi nepozná - prejdeme sa do jaskyne a hneď aj na Arturovu vyhliadku - udivuje nás, že z tejto strany dolu nie je hmla, tak si vychutnáme mohutnosť kotla pod nami, oba lomy i kúsok cesty do Kysaku, ktorý odtiaľto vidieť. Ostáva nám už len docupitať na Hrešnú, ale samozrejme nevynecháme vyhliadku na Tatry. Keď prichádzame späť k chodníku, ide oproti nám staršia dvojica a pán sa opýta - nevidieť nič, však? a Makovica mu odpovedá - akoby nie! krásne kopce v popredí, jeden do červena sfarbený smrekovec, nejaké žlté brezy, výhľad je to celkom pekný.... tejto odpovedi sa všetci zasmejeme a v dobrej nálade pokračujeme ďalej. Napravo za stromami zapadá krásne ružovo-červené slnko a pomaly sa začína stmievať.

Na chate si dáme čajík, aby sme si skrátili čas do odchodu autobusu. Trošku sa zakecáme a potom sa už musíme ponáhľať. Ponáhľame až tak, že nás ani nenapadne pozrieť na oblohu, kam zatiaľ vyplával krásny žltučký mesiačik temer v splne. Všimneme si ho až z autobusu, keď už je dosť vysoko.

Bol to krásny deň, do ktorého sazmestilo ozaj všetko, čo jeseň na Slovensku dokáže ponúknuť. 

fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7882344