kategórie:
Názov: Veľký Sokoľ v štýle Veľkej vody
Dňa: 18.05.2021
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1790655.JPGPrvý Lacov veľký skok cez vodu IMG_20210516_130441.jpg

Popis akcie: 

Aj sme volali prípadných adeptov, ale nikto sa k nám nechcel pridať - asi vedeli, prečo. My sme si však povedali, že pri tej vode zdola nám tá voda zhora nebude až tak vadiť - ako sa ukázalo, nevadila - teda tá zhora.

Po ceste striedavo prší i neprší, ale v konečnom dôsledku je to výrazne lepšie ako pred 2 týždňami, keď sme šli do Suchej Belej. Parkujeme na Píle, platíme parkovné a vstup do Raja ujo od nás nechce - vraj dôchodcovia, máte to dnes v tomto počasí ako darček - Laca videl len odzadu... :-)

Vyrážame a neprší.Ale len chvíľku, ešte sme nedošli ani k ústiu Sokoľa a už máme na sebe pršiplášte. V ústí Sokoľa Makovica stretáva pár z Popradu, ktorí boli trošku vyplieniť národný park a nesú si domov plátenú tašku plnú prvosienkových kvetov...i tak sa dá... vedia, že sa to nemá, lebo ju neobratne pred nami skrývajú. Makovica nemá u seba žiadny vhodný preukaz ani odznak, ktorým by ich postrašila. Asi si niečo vyrobí.

Vchádzame do tiesňavy a hneď na začiatku vidíme, že to nebude dnes len tak. V Sokoli sa potok hadí z jednej strany dolinky do druhej a tak nekonečne veľakrát  prekonávame potok. Spočiatku to ide ľahko, ale ako vychádzame vyššie, údolie sa zužuje a vody je logicky v koryte zdanlivo viac a kmene a kamene určené na prechod sa beznádejne strácajú pod vodou. Doslova treba ísť na prieskum vždy pár metrov dopredu, či má zmysel prejsť na druhú stranu, a či sa nebudeme musieť za najbližšou zákrutou vracať cez vodu späť. Predbieha nás mladý chalan, ako mačka skáče z kameňa na kameň a istým krokom prekonáva všetky nástrahy, evidentne to tu veľmi dobre pozná a vie, po ktorej strane potoka sa má vybrať. Občas používame zimnú cestu, aj šplhanie po skalách s blatom je príjemnejšie ako krkolomné výkony na klzkom zhnitom dreve. 

V tiesňave je čím ďalej, tým viac naplaveného dreva, ktoré vytvára priehradky a zvyšuje hladinu potoka. Stále čakáme, kedy prídeme k pokračovaniu nových zabezpečovacích prvkov, ktoré sme tu očakávali ako pokračovanie nového mostíka uprostred tiesňavy (v septembri 2020 sme tu boli a potešil nás krátky upravený úsek), ale nič sa nedeje. Sú tu stále tie isté dolámané, zhnité, na klzko riasami obrastené drevené pozostatky rebríkov, mnohé z nich zhodené vodou na dno koryta a tak nám neostáva nič iné, len šplhať po starom zhnitom, mokrom dreve.  Miestami jednoducho pozostatok rebríka končí vo vode alebo pod skalou a ďalej vedie cesta len v koryte potoka. Dávame pršiplášte dolu, len by nám zavadzali a to mrholenie zhora je chabým odvarom toho, čo sa na nás valí zdola. Predbiehajú nás traja muži, ktorí si vybehli hore v teniskách len s plechovkou piva v vrecku mikiny...vodu teda neriešia, idú systémom nalej-vylej, ktorý je asi v tejto situácii najjednoduchší.

Konečne prichádzame k novému mostíku a kúsku ferratových stupačiek s kombináciou so starým rebríkom! Vyleziame hore a nestíhame sa čudovať. Pár metrov za mostíkom končia stúpačky a končí aj lano v stene. Nasleduje veľký skok do prázdna a hurá trafili sme na polozhnitý horizontálny rebrík. O chvíľu ešte jeden úsek nových stúpačiek  a potom nasleduje opäť len zhnité drevo. Pripadáme si miestami temer ako prví objavitelia tiesňavy. Ešte dva temer pády do vody, Makovicino vylezenie na skalu a potom zlezenie dolu, lebo "tudy cesta nevede" a konečne sme hore. Je pred treťou, teda nám cesta tiesňavou trvala temer 3 hodiny - sme prekvapení, že pri toľkom preliezaní sme boli oproti času smerovky len o necelú polhodinu pomalší.

Nahadzujeme pršiplášte - mierne prší a je v nich celkom teplo. Konečne sa  najeme a vydáme sa na dvojhodinovú cestu nadol k autu. Pred 16:30 sme dolu. Prezieravo máme v kufri zbalené suché oblečenie, takže domov ideme v totálnom pohodlí suchých nožičiek. Konštatujeme, že adrenalínu viac, ako by sme chceli, ale v konečnom dôsledku to bol super zážitok - keď sme neutopili foťák, ani telefón, ani kľúče od auta, tak je vlastne všetko v najlepšiňom poriadku.

fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7252732