kategórie:
Názov: Veľký cyklovýlet na tri kopce s názvom Veľký
Dňa: 14.08.2020
Účastníci: Makovica
Hostia:

Popis akcie: 

Tri kopce na hraniciach s názvom Veľký - Veľká Rača, Veľký Polom, Veľký Javorník a k tomu posledné trojmedzie, ktoré mi chýba. Kombinácia cyklo-pešo, mnou veľmi obľúbená. Počasie ako z rozprávky, ubytovanie super, len som si tak povediac pripravila malé dávky kilometrov a veľmi skoro popoludní už "nebolo čo robiť"....

Jediná možnosť, ako sa dostať do Čadce v relatívne rannom čase a vyhnúť sa stúpaniu v horúčave, je vstávať na vlak o 4:07. Rýchlik nakoniec po Žillinu mešká, ale ostravský vlak nás čaká a dokonca na tom istom nástupišti - potlesk pre ŽSSK.

Zážitkov je toľko, že napísať všetky by znamenalo dlhé čítanie, tak len krátko - z Čadce do Očšadnice prepletačka po priemyselnej časti, ale bezpečne. V Oščadnici je vybudovaný krásny cyklochodník popri potoku mimo prepravu. Pri kostole odbočka k lanovke - pár kilometrov po pokojnej asfaltke, rekreanti práve len vstávajú a v penziónoch sa začínajú podávať raňajky, takže mám cestu len pre seba. Najlepší nápad tohto výletu - hore na Dedovku idem lanovkou aj s bicyklom (7€) a zdá sa, že aj lanovku mám pre seba. Bike parkujem pod stromami za chatami a vybehnem pešo 55 min. na Veľkú Raču - jednak je cesta strmá a veľmi kamenistá a aj je to rezervácia a pohyb bikov je zakázaný. Va vrchole je dosť ľudí, prichádzajú aj z poľskej strany, odtiaľ prichádza aj jeden cyklista. Výhľad úžasný, i keď je opar - dominuje mu silueta hrebeňa Malej Fatry - nádhera.  Zbieham dolu a stretávam aj tu známych - bývalá kolegyňa. ktorá je už 7 rokov na materskej cupitá nahor so všetkými troma detvákmi. Nasadám na bike a letím s vetrom o závod. Napriem Jarkinym varovaniam, že to nie je na bike, konštatujem, že kamene na ceste sú celkom dobre zjazdné, ako sa ukáže, neskôr si užijem oveľa horšie cesty. Krátka zastávka pri kaplnke na Zadedovej a už aj som v Oščadnici. Kúsok ešte dolu kopcom a už odbočujem do osady Rovne....názov hovorí, že by to nemal byť jazdný problém - dobrý vtip Kysučanov, lebo rovné tu nie je NIČ. Keď konečne vyleziem nad Rovne, musím si sadnúť do tieňa a odpočinúť (keď som začala stúpať, bolo 12:15). O chvíľu krásny prameň pri ceste a stúpanie pokračuje. Konečne sa prehunem cez vrchol, klesám na Tri kopce a už len letím po panelke, kamenistej ceste, hrubej šotoline a konečne schádzam na asfalt v Skalitom. V Čiernom si ešte po studenom bireli (popíjajúci chlapi na mňa čudne zízajú) odskočím na Trojmedzie za diaľničným mostom Valy a už sa len hlásim na ubytovanie.

V stredu ráno vstávam skoro, raňajky na izbe a o 6:45 vyrážam. Je sviežo a v doline okolo Čadce je hmla. Pripájam sa k bikerovi idúcemu do opráce, kúsok ideme spolu, pokecáme a potom ma naviguje na moju odbočku, aby sm neblúdila. Akože inak, začínam stúpať smerom Megoňky. Už som takmer hore (aspoň si myslím), čítam si smerovník, keď pri mne pribrzdí ďalší biker, vraj ááá, to vidím na dlhší trip a mrkne na moje tašky na nosiči. Ja mrknem naňho- vyšportovaný a tenký ako špáratko aj so svojim supermoderným bikom váži možno menej ako ja bez biku, tak len lakonicky odpoviem... tak-tak, a tomu zodpovedá aj moje tempo. Čím ho blahosklonne prepustím z mojej spoločnosti a on vystrelí hore kopcom ako okrídlený šíp. Megoňky - kamenné gule ma sklamali, lom je zarastený a skoro nič nie je vidieť. Pokračujem po červenej Kysuckej magistrále, ale logisticky si ju optimalizujem, lebo nemienim schádzať do každej doliny ku každej osade. Volím skratku po poľnej ceste nakreslenej na mpe - 150 m spolovice potlačím, ale ušetrím si 3,5 km zjazdu a výstupu. Pri chate Dolina vychádzam na žltú a tá sa hneď pripojí opäť k červenej lezúcej z doliny. Úžasnou asfaltočkou - požiarnou cestou, ktorých sú tu v pohraničí desiatky,  leziem pohodlným stúpaním s úžasnými výhľadmi nahor. Na rázcestí pod Medveďou skalou sa odpájam a pokračujem po žltej. Ešte chvíľka a som pri Medvedej skale s kaplnkou sv. Huberta. Tu parkujem a ďalej pokračujem pešo. Je to hluchánia rezervácia a stromy schnú a padajú aj krížom cez chodník. Z vrcholu Veľkého Polomu nie je výhľad, iba ak na suché a padajúce stromy. Je nás tu viac, ale nikto nerepce, náladu si vylepšujeme na plantážach čučoriedok. Vraciam sa k bicyklu - ostal tam, kam som ho zaparkovala. Prezúvam sandále a nasadám. Viem, že bude krásne klesanie späť ku červenej. Potom ma prekvapí stúpanie, ale nie je dlhé a odmení ma krásna studnička. Potom už len letím dolu až do Staškova. Krátka zastávka pri kaplnke, ktorých sú na Kysuciach stovky pokračujem ďalej. V Turzovke využívam denné menu a po dobrom obede pomaličky bicyklujem okolo Uhorčíkovho pomníka, drotára s Džarkom a Jána Nepomuckého. Myslím na babku, ktorá s narodila toť za kopcom, ale ten kopec je v tejto 33-stupňovej horúčave privysoký. Tak len posielam pradedovi imaginárny pozdrav na pomník obetiam 1. vojny za kopec a pokračujem dolinou. Vo Vysokej nad Kysucou míňam hnedú tabuľu s pripomienkou, že tu je Pamätná izba kozmonauta Cernana, ale bližšie usmernenie chýba. Tak nehľadám a pokračujem ďalej. Dnes mám cieľ v Makove, ale ako včera, aj dnes je príliš zvčasu. Tak kupujem kus melónu, idem na lúku za dedinu a pochutnám si .... V Starej fare úžasné ubytko, ticho, pohodlne príjemne.

štvrtok 13.8. - vstávam ešte pred slnkom (vychádzať bude spoza vysokého kopca - a tesne po 6:00 vyrážam, aby som 13 km stúpania na Kasárne prešla ešte v rannom chlade. Vypláca sa, je príjemne a hlavne žiadne autá s výletníkmi. Asi v polceste parkujem bike a odskočím si k prameňu Kysuce (asi 1,5 km  riadny stupák a potom späť). Na krásnej lavičke s vyrezávanými zvieratkami a s výhľadom ako z neba si odpočiniem - džús a horalka a vystrelím ďalej ako gumkáč. Je pred deviatou aj už mám za sebou aj obhliadku strediska Kasárne (nenadchli ma) a na sedle Butorky opäť parkujem. Dalo by sa hádam aj na biku, ale ja sa pokojne prejdem. Nie je to ďaleko a o 35 minút som hore. Výhľad obmedzený, ale pekný. Posedím, pozobkám čučky a vraciam sa k biku. Keď sa chystám na odchod, vyletia po asfaltke od Bytče 3 autá a vypľujú hore 12 bikerov. Ockovia sa vracajú naprázdno dolu a maminy s juniormi sa idú bicyklovať po hrebeni a hlavne zjazdovať. Bol by to 20 kilometrový zjazd, keby som nebola zle odbočila a musela sa vracať. Ale ten pohľad z rozhľadne stál za ten návrat hore kopcom - vidím pod sebou celú dlhú dolinu, ktorou pôjdem 20 km len dolu kopcom. V Bytči obed, presun osobákom do Žiliny, obicyklovanie všetkých známych miest v centre, koláčik a káva a už aj idem vláčikom domov.

Záver? Kto nebicykloval na Kysuciach, nevie, čo sú kopce - brutálne kopce - strmé, dlhé a nekonečné... a miestni ich vylezú hore, akoby to ani nešlo do kopca....