Názov: | V hlboookej doolineee.... |
Dňa: | 24.01.2021 |
Účastníci: | Šaňko, Maťka, Andrej, Ema, Makovica |
Hostia: |
... srnka vodu nepije.... len my sa tam ideme v hmle a v daždi, ktorý zatiaľ len visí na vlásku, poprechádzať. Hmla je taká, že sa musíme fotiť zblízka, lebo do diaľky vidieť akurát len tak tmavé siluety.
V potoku je toľkovody, že si tečie kediaľ sa mu chce. Obdivujeme ostrovčeky, ktoré vytvára, aj pozostatky starej cesty a mostíka, z ktorej sú tu už len násypy a spráchnivené brvná. Prichádzasme k smriečku, ktorý na Štedrý deň Revákovci vyzdobili pre zvieratká. Robíme si inventúru - jablká ľuvba ale mrkva im nevonia a sladké zemiaky už vôbec nie. Mrkva zaujímavo stmavla a Andrejko konštatuje, že vyzerá ako párky - s dodatkom vegetariánske párky...
Kráčame ďalej, keď tu zrazu sa z hrebienka nad nami ozve dlhé tenké kvílenie - bludička, napadne nás ako prvé. Zvuk sa ozýva znova. Vyhodnocujeme a keď sa utvrdíme v tom, že to nikto nevolá o pomoc, rozhodneme sa odpovedať. Makovica zaujúka hrubým bosoráckym hlasom a krátko na to sa Šaňo prevtelí do starého jeleňa samotára. Bludičky v tom momente stíchu...a už sa neozvú.
Vychádzame až celkom na horný koniec doliny, aby sme sa dostali aspoň trochu k snehu. Je ho tu temer súvislá vrstva, ale je veľmi mokrý, nevhodný ani na snehuliaka ani na guľovanie. Sme na zaujímavom mieste - naľavo skriňa z návesu kamiona a na ňom usadený drevený posed. Napravo pri potoku senník pre vysokú zver a závesný dávkovač kukurice pre prasiatka - vzdialenosť možno 30 metrov. To by trafil aj slepý. Tomu sa hovorí "drive-in" poľovačka.
Vydávame sa na cestu späť. Doposiaľ sme stretli asi 5 ľudí, ale teraz sa ich začína trúsiť čím ďalej tým viac. Asi v polovici cesta to hmla vo vzduchu nevydrží a začína sa zrážať. Najprv mierne a tesne pred príchodom k autu už celkom výdatne prší. Celkom pekne sme sa prešli, je tesne po jednej a obed bude učite chutiť.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 595x