kategórie:
Názov: Turňa-Zádiel-Turňa
Dňa: 20.03.2021
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1043954.JPG P1043978.JPG

Popis akcie: 

Dohodnutí sme boli pôvodne na 8:00, ale nakoniec vyrážame až o 9:30, takže z parkoviska nad Turňou štartujeme v neuveriteľnom čase po 10-tej. Ale veď to má len 15 km, tak za 5 hodín sme späť, ak sa nebudeme dlho motkať - ako sa ukáže, vďaka počasiu sa ozaj motkať nebudeme.

Odbočuujeme po modrej medzi vinohrady, tu ukrytí v kroviskách sme chránení pred dosť nepríjemným chladným vetrom. Predbiehame zopár rodiniek, niektorí sa už dokonca vracajú z hradu nadol. Pri poslednej chatke si každý berieme vedierko s ieskom, aspoň takto pomôžeme dobrovoľníkom, čo odnovujú hrad. Na každom vedierku je nasprejované pekné srdiečko a poďakovanie v 3 jazykoch - milé.

Na hrade sa nezdržíme dlho, len obehneme múr prvého nádvoria a vyššie medzi múry obohnan= lešením sa neštvráme. Vraciame sa do sedla. Makovica si fotí práve rozkvitajúci hloh, maličké fialky v tráve a Laco si len vzdychne - už sa to začína, to zas dnes bude ochkania. A nemýli sa. I keď je krajina pod našimi nohami zatiaľ ešte žltkasto-sivastá po zime, už z nej začna vyliezať život - krásne na žlto rozkvitnuté trávy a o chvíľu zarieme aj prvý poniklec. Zdá sa, že to dnes bude ešte na kvetenu chudobnejšie. Ešte pre borovicovou vyhliadkou naďabíme aj na prvé hlaváčiky. Na malilinkých stopkách, ktoré sotva vytŕčajú zo zem trónia obrovské žlté sliečka. Makovica si robí asi 3 obrázky a Laco len komnetuje, že veď počkaj, o chvíľu ich tu bude toľko, že nebudeš stáhať fotiť - tentoraz sa však mýlil - týchto pár hlaváčikov boli jediné, ktoré sme dnes videli. Rástli na výslnnom záveternom mieste. Inde po nich niet ešte ani stopy. Bude to trvať ešte aspoň 10 dní, kým sa objavia. 

Na vyhliadke sa nezastavujeme, je tu dosť zima, len sa pozastavíme nad obrovským prachom, ktorý sa šíri z drvičky pri cementármi. Z vyhliadky na skale pozorujeme ten obrovský mrak prachu opäť, ale to už vidíme, že to nebude len cementárenský prach. A naozaj, o chvíľu z toho mraku k nám privieva snehové vločky. Zdrháme hlbšie do planiny k ďalšej vyhliadke. Konečne to tu vyzerá tak. ako má - všade koberce poniklecov, práve vyrastajú ako huňaté kožúšky zo zeme. Chĺpky ich chránia opred nočným mrazom a tak na nás otvárajú svoje lilavé hlávky pné žltých tyčiniek. Opúť chvíľu poležíme pri robení fotiek, ale nie dlho. Už nám aj vyhladlo, ale je tu zima, pokračujeme ďalej. Hore na lúke pod salašom - poslednom zachovanom kúsku Zádielskej planiny, ktorý ešte nezarástol planým lesom, ešte po jari nie je ani stopy, naopak sú tu ešte zvyšky snehu. Na malú chvíľku sa zastavíme pri vyhladke na Zádielskej skale, opäť skonštatujeme, že poloha cementárne je výhľadovo proste ideálna - ideálne nemožná a cupitáme nadol. Frekvencia náveštevníkov sa zhusťuje, ale v altánku je voľno. Vyprázdňujeme obsah batohov a o chvíľku už vrie voda na kávu a čokoládu. Ani tu a ani pri teplom nápoji dlho nevydržíme, asi sme sa užpríliš v našom vnútri prestavili na jar a toto sa najar nepodobá. Cesta dolu dolinou je miestami pokrytá súvislou vrstvou ľadu, aj mačky by sa tu zišli.

V doline panuje hlboká zima, ani zelené stebielko tu ešte nie je, na konároch nad vodou ľadové cencúle, len hukot riavy nám už evokuje prichádzajúcu jar. Tak sa aspoň vytesíme pohľadmi na skaly, ktoré nám v lete zakrýva zeleň listov v korunách stromov. Konštatujeme, že cesta sa čín ďalej tým viac ppodobá na necestu a kočíkovanie v Zádieli je už definitívnou minulosťou a ešte párkrás sa tadiaľ preženie veľká voda a cesta môže na niektorých miestach celkom zmiznúť. O chvíľu už prichádzame do dediny. Parkovisko temer plné, aj vyberačka stojí pri domčeku. My bez zatávky pokračujeme dolu dedinou a okolo nových domov odbočíme z asfaltu na širok poľnú cestu. Veľmi pohodlne a príjemne sa okolo vinohradov dostaneme späť k autu. Je po 3-tej a práve vyšlo slnko, dokonca sa aj oteplilo....takže predsa len to mal byť jarný výet... :-)

všetky fotky sú tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7106769