kategórie:
Názov: Turecká -najvyšší vrch Revúckej vrchoviny
Dňa: 16.08.2020
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1720821.JPG P1720868.JPG

Popis akcie: 

Ja som využila prázdninový vlak do Rožňavy o 7:50, ale musela som sa cez polia dostať pešo do Rudnej (5 km), Našťastie ale to bolo už súčasťou stúpania na Tureckú - neznámy, zdanlivo nevýrazný, ale prevýšením veľmi šťavnatý vrchol navyše s rozhľadňou.

Z Rudnej pokračujem po náučnom chodníku.Infotabule sú
pomerne často a stúpanie je tiež poriadne šťavnaté. Odbočujem na vyhliadku
Skalica – tých 20 m sa skutočne vyplatilo, krásny pohľad na Rožňavu a aj
na kopčisko, ktorý ma ešte čaká. Stále idem v sandáloch, cesta je
príjemná, široká, pohodlná, tak to nevadí.

Ku kostolíku
Magdolna ale neodbočím, nenapísali, ako je to ďaleko a na obrázkoch je
fotená stará ošarpaná budova, tak si nechcem pokaziť dojem. Značenie je také,
aké je, chýba práve na tých najpodstatnejších miestach – na križovatkách
a tak sa vyberiem po nie celkom správnej ceste, ale podľa mapy by som mala
okľukou prísť tam, kde by som prišla po značke skratkou. Nechce sa mi vracať dolu
kopcom, tak to risknem a skutočne, cesta sa pomaly zatočí správnym smerom
a naokolo sa opäť spájam so značkou. Idem peknou širokou cestou. Po ľavej
strane je mravenčia autostráda, tisícky usilovných drobcov sa náhlia tam
i späť a o chvíľu vidím, kde majú dom. To mravenisko je skutočný
megapolis – skoro také vysoké ako ja. Opatrne obchádzam, ani sa nezastavujem,
nepotrebujem, ab ma začali obliezať. O pár desiatok metrov vidím, ako
vedľa cesty vyrastá malý satelit – asi sa nová kráľovná oddelila a začína
budovať svoju rodinu.

Za tabuľou č. 12
les redne a mení sa na lúku porastenú malinčím a všakovakými vysokými
kvetmi a burinami, ktorým kraľuje fialová vŕbovka, či iným menom kyprina.
O chvíľu sa nad kyrinou objaví kúsok žltej konštrukcie. Počula som
o tom, že táto rozhľadňa je mierne povedné čudná, ale skutočnosť je ešte
čudnejšia. Ku cti autorom slúži, že asi použili všetko to, „co dum
a sponzor dal“. A tak máme roštovinu, kari-siete, trubky, oceľové
I-čka umne pozvárané a poskrutkované tak, aby vznikli 3 plošiny, schody,
rebríky a aj bezpečnostná ochrana na najvyššej plošine. Pripadáme si hore síce
trochu ako v klietke Octagonu, ale pohľad odtiaľ je úžasný.

Snažím sa
identifikovať dedinu pod nami...tak sa trápim so skladaním siluet kopcov, až si
všimnem, že z parku na mňa žmurkajú strechy Betliarskeho kaštieľa....

Nie som tu
sama, dolu je jeden chalan z Púchova, ktorý chodí sám autom po Slovensku
(škoda, že má možno dvakrát menej rokov ako ja, hneď by som ho zbalila). Potom
prichádza český pár s foťákom ako delo (aj toľko váži). Prosia ma, aby som
im urobila americký portrét. Ja, keď neviem, si poviem, že budem radšej sprostá
raz, jak celý život a spýtam sa, akýže to je americký portrét. Tak sa
vzdelám, že to je fotka, kde má objekt nohy tak asi do pol stehien.....skrátka
sú to odborníci. Ja poviem, že „nemusím tam mať nohy“.... a mám tiež
americký portrét.

Na pravé
poludnie sa poberám dolu druhou vetvou NCH, samozrejme, že nenájdem, kde
v tej kyprine odbočuje, tak sa musím asi 10 m predierať malinčím
a burinčím, ale s pomocou navigácie sa nájdem. Cesta utešene klesá
pekným lesným chodníkom v tieni, prichádzam na zelenú. Odskočím si ešte
k tabuli 14 – zasypanej štôlni Dárius a už aj klesám-klesám-klesám –
brutálne strmo a brutálne rýchlo, Aj s kŕmením sa malinami a nazbieraním asi 10 kuriatok som za hodinu a 15 minút na okraji Rožňavy. Pozriem do
cest. poriadku, vraj o 14:00 ide nejaký autobus do Košíc. Zelená ma
viac-menej bezpečne privedie až na autobusovú stanicu. Mám čas tak ešte na
jeden nanuk z Tesca, čo aj vykonám.

V buse mi
začnú vyhrávať muzikanti v bruchu, veď som okrem malín a kofily skoro
nič nejedla, ale už to vydržím a teším sa na fajnú papu doma. Cítim nohy,
predsa len som to obehla trošku prirýchlo, prečo som sa vlastne tak naháňala?
Nenaháňala, len to tak dobre odsýpalo – veď dnes je presne 2 roky, čo som
zastala na Devíne.

Odkaz pre čítajúcich - pre deti sa dá, ale len z Rudnej a do Rudnej a treba sa pripraviť trocha na frfľanie pri stúpaní.