kategórie:
Názov: Trojkráľová Kojšovka
Dňa: 06.01.2017
Účastníci: Makovica, Jerguš, Kopro, Peťa, Laco
Hostia:

P1280678.JPGveselo do toho P1280680.JPGkráčame rýchlosťou presne takou, aby sme sa v tej zime nepotili P1280684.JPGuž je to len kúsok P1280687.JPGmaskujeme P1280695.JPGv závetríčku na slniečku aj fotíme P1280698.JPGdržíme sa, spolu nás neodfúkne.
P1280700.JPGpohľady z vrcholu 1 P1280704.JPGpohľady z vrcholu 2 P1280705.JPGKojšovský Ninja Jerguš P1280708.JPGporiadne to tu šmýka a cez tú kapucňu nič nevidím P1280709.JPGja aj vidím a aj tak sa šmýkam....

Popis akcie: 

Táto naša klasika nám každoročne až podozrivo vychádza - každý rok nám nosy aspoň na chvíľku pošteklí aj nesmelé slniečko. Bolo to tak aj dnes a dostali sme aj niečo navyše.

Vyrážame nasáčkovaní v jednom aute pohodlne o 9-tej, aby sme trochu eliminovali nočný mráz. Nevieme, či to pomohlo, ale mrzne statočne. Na prázdnom parkovisku v Zlatej Idke Kopro robí elegantné hodiny, zapichne auto pod brezu a už vyrážame. Kým sme v lese, je to fajn, ani sa nezdá, že by mala byť nejaká mimoriadna zima. Zmena nastáva na kúsku voľnej cesty. Opiera sa do nás parádny protivietor, sotva prekladáme nohu pred nohu. Za zákrutou je to už lepšie a opäť sa nám príjemnejšie kráča. Peťa dokonca vyzlieka hrubú vetrovku a Kopro ju pre istotu ešte ani nevytiahol. Na Golgote nás prekvapuje pokojné ovzdušie, vietor sa krúti asi nejakým iným smerom. Pri Katke už prituhuje - bafky idú na tvár, podvedome odvraciame hlavu od smeru vetra. Peťa navlieka na seba všetko a zakrátko ju nasleduje aj Kopro.

Dych nám mrzne na vlasoch, mihalniciach, vetrovkách a dokonca aj zvnútra na sklách okuliarov. Koprovi primŕzajú k sebe viečka. Tak teda poniektorí kráčame ku kupole v bielej hmle a pozeráme na svet cez ľadovú záclonu. Tesne pod vrcholom na chvíľku zastavujeme - v závetríčku aj cez bundy cítime teplo slnka - pár  fotiek a pokračujeme posledných pár metrov a dostávame sa do ľadového pekla. Na vetre sa síce nedá celkom ležať, ale vo vzpriamenej polohe to veru neustojíte. Ešteže je tu niekoľko stĺpov, o ktoré sa dá zachytiť pri ostrom poryve vetra.

Snažíme sa vydržať, ale dlho sa to nedá. Makovici primrzla bafka k lícu, Peťu páli ucho ako omrznuté, Jerguš sa zmenil na temer nevidiaceho kojšovského ninju a Laco len pokojne temer bez pokybu stojí zababušený tak, že z tváre mu nevidieť temer nič.

Makovica úplne zabudne, že v batohu má novú vrcholovú knihu, ktorú sme tam chceli nechať. Tatry ani Kráľovku nevidieť, tak to otáčame a zbiehame do závetria. Makovici v bruchu poriadne škŕka, ostatní radšej nehovoria o jedle, aby ani náhodou nemuseli rozbaľovať batoh a dávať dolu rukavice z rúk. Tak nafasujú aspoň po krowke pre rýchlu energiu a cupitkajú pokojne ďalej.

Stretávame pár odvážlivcov, čo plní odhodlania podnikajú to isté bláznovstvo, ako my. Mladá rodinka s trojročným drobcom v prilbe sa tvária, že idú tuho športovať. Jeden zúfalec sa snaží znásilňovať bežky, ale je to skôr o kameňoch ako o snehu. Úplne dolu tesne nad  parkoviskom sa dvaja šarvanci dokonca celkom veselo spúšťajú na sánkach a ani netušia, čo sa deje na hrebeni.

My to ale vieme a príjemný adrenalín šteklí naše duše....darmo, Kojšovka je Kojšovka...a najmä tá bez lanovky s konečnou stanicou na vrchole (ktorá bohdá nikdy nebude).