kategórie:
Názov: Trojkráľová Kojšovka
Dňa: 06.01.2010
Účastníci: Danka, Maťo, Borisko
Hostia:

Popis akcie: 

Ďalšie sviatočné ráno. Nechce sa nám vstávať no predsa sa nám to akýmsi zázrakom podarí a na autobusovej stanici sme sa stretli práve traja, ako tí traja králi. Borisko, Danka a Maťo. Teda nie traja ale štyria, skoro som zabudla na Riu (tá bola namiesto všetkých tých tiav, oviec, slonov  a koní, ktoré s kráľmi putovali). Dobehli sme na nástupištie, kde už stál autobus a pri ňom hŕba snowbordistov a lyžiarov a neviem koho ešte všetkého. No nakoniec sme sa do autobusu dostali a dokonca sme aj sedeli (mnohí to šťastie nemali). Vykúkali sme z okien, či náhodou ešte niekto nepristúpi ďalej. Ale nikto nepristúpil a tak sme sa my 4 vyviezli do Zlatej Idky. Pozreli sme si autobusy na cestu späť a už sme si veselo kráčali zasneženou cestičkou smerom k značne. Kým sme kráčali, zimu sme nepociťovali (Danke sa dokonca podarilo 2-krát sa pošmyknúť a spadnúť). No keď sme sa zastavili v čajovni Katka, že sa ideme najesť (všetkým nám už škvrkalo v brušku) , zacítili sme silu ľadového vzduchu. Ria sa klepala zimou a my sa sme čo chvíľa k nej pridali. No nechcelo sa nám veľmi ísť ďalej, pretože sme mali ešte dosť času. Ale asi po pol hodinke nás mráz i tak vyhnal na vrchol Kojšovky aby sme sa aspoň kúsok zohriali. Na chvíľu to pomohlo, no čím sme šli vyššiem, začali nám primŕzať časti vlasov a obočia. Na Kojšovke ešte zápis do vrcholovej knihy a potom už len rýchlo dole, veď v čajovni bolo predsa teplejšie. No čajovňa už bola plná, keďže sa chýlilo k obedu a všetci zo svahu sa prišli najesť. Dúmali sme kadiaľ ďalej. Danku napadlo, že ak nič iné tak si aspoň predĺžime cestu po asfaltke, veď keď budeme chodiť, nebude nám zima. Pred cestou dole sme si ešte zatypovali koľko krát sa Danka pošmykne, keďže asfaltka bola zľadovatela a ľad bol prikrytý vrstvičkou, asi 10 centimertovou,  snehu (našťastie cestou dolu ani raz nespadla , ale párkrát k tomu ďaleko nemala ). Cestou dolu sme ešte stretli Ľubka s mamkou, vraj tiež chceli ísť ranným autobusom ale zaspali, tak aspoň teraz išli. Keď sme prišli dole, ešte nám ostávala asi hodina a pol do odchodu autobusu a tak sme sa rozholi ísť zohriať do najbližšej krčmičny. Borisko už sníval o kofole, no miestni nás schladili, keď nám povedali, že nemôžme do krčmy z psom. Nemienili sme nechať Riu samu vonku, a preto sme sa rozhodli zostať s ňou. Snívali sme o teple, ale nebolo sa kam skryť a tak sme museli stáť vonku v novej zastávke (tam aspoň nefúkalo). Postupne začali prichádzať ľudia a nakoniec aj autobus a my celí šťastní sme nastúpili, usadili sa a užívali si teplo a smrad v autobuse.   


Ďalšie fotky:
DSCN4789.JPGniekde smerom nahor... DSCN4796.JPG DSCN4798.JPG DSCN4799.JPG DSCN4800.JPG DSCN4807.JPG
DSCN4809.JPG DSCN4791.JPGtakmer som zabudol na Riusku :)