kategórie:
Názov: Tri studničky a spln na Jahodnej
Dňa: 29.12.2020
Účastníci: Makovica, Šaňko, Andrejko, Emka, Romy, Smokie, Kopro, Nika
Hostia:

P1010923.JPG P1010842.JPG

Popis akcie: 

Makovica sa predpoludním vybrala otestovať najkratšiu a najmenej blatnú cestu na Tri studničky nad Klátovom. Našla a ani sa v bahne neutopila, čo je v aktuálnom čase celkom pozitívna správa.

Z Vyšného Klátova vyrážam po žltej, ale len kúsok. Hneď za altánkom zanechávam žltú, nech sa štverá do lesa a ja pokračujem pekne pohodlne po ceste. Ale aj tú za veľkou zákrutou opúšťam a vydávam sa hore lúkou. Opäť mám na výber - vpravo vyjazdená cesta lesom, ale je tu dosť konárov vytŕčajúcich do cesty, tak radšej idem ľavou širokou cestou cez lúku - podľa mapy sa spoja...a aj sa spojili kúsok po vstupe do lesa. Ešte pár zákrut a som na mieste. Tri studničky sú romantické ako vždy. Vody je všade v lese plno, tak veselo tečie zo všetkých troch rúrok a vytvára dolu cestou poriadny potôčik. Dám si niečo na posilnenie a pokračujem v objavovaní. Je v mape nejaká cesta, ktorá údajne len tak v lese končí...to asi nebude pravda, tak sa po nej vyberiem...a mám pravdu, cesta ozaj nekončí a veľkou zákrutou sa dostávam na lúku, po ktorej vedie ďalšia cesta a tá ma dostane tam, kam som chcela - do doliny k toku Myslavského potoka. Je tu úzka spevnená cesta, skoro by sa dalo povedať asfaltka. Najprv idem pár metrov smerom k prameňu, ale potom si to rozmyslím - tam pôjdem na budúci rok na biku. Otáčam sa a idem nadol. Stále pozerám na pravú stranu, aká je kvalita cesty, ktorá by mala viesť v svahu po druhom brehu potoka - už ju vidím...no, tankodrom plný bahna po sťahovaní dreva - skládky sú všade popri ceste. Na bicykel asi nebude použiteľná. 

O chvíľu som pri zaujímavom vodnom diele - v tomto betónovom čude sa prepadáva časť vody Myslavského potoka do hlbín a presúva sa do Bukoveckej vodnej nádrže. Tu odbočujem opäť hore kopcom proti prúdu Bukovského potoka. Je tu lesná cesta, ale v tom daždi sa zmenila na bahenné kúpele. Tak obchádzam okrajom lesa, nie je to žiadny problím, a žkým nemusím prejsť cez potok...malá bystrinka je odrazu priširoká na to, aby som ju preskočila. Ale kúsok po prúde sa tok zužuje, je síce hlbší, teda keby som netrafila na druhý breh, bolo by to pre moje vibramy fatálne, ale podarilo sa. O chvíľu som vo Vyšnom Klátove, prechádzam okolo minimúzea a po novom mne nezámom chodníčku zbieham do Nižného Klátova. 

Čakám na autobus a vtom prišiel mail od Šaňka - vraj poďme na Jahodnú dnes o tretej...no je pol tretej, tak čo teraz. Volám späť a dohodneme sa na stretku pred Freshom na Moskovskej. Tak sa to stíha.

Šaňko nedá Makovici hladom zahynúť, tak hneď po zaparkovaní na Jahodnej vyťahuje z batoha chlieb s horčicou a klobásou. Po celodennej túre len o jednej lúpačke chutí ozaj skvelo. O chvíľu prichádzajú Smokiovci a chvíľku za nimi aj Kopro s Nikou. Deti sa chvíľu šmýkajú na zvyškoch snehu a my šliapeme hore kopcom v snahe nájsť na oblohe vychádzajúci mesiac--len ho hľadáme na nesprávnom mieste. O chvíľu sa nám zjaví už vysoko nad stromami. Tak teda vyšliapeme celkom hore, okrem východu mesiaca fotíme aj červené zore na západe. Potom s deťmi Kopro odloví ešte jednu kešku a už aj cupitáme späť. Záverečné spúšťanie sa na moktrom snehu, začína popŕchať. Romy v zápale sánkovačky vytratí mobil, ešteže si jeho záblesk všimla Makovica. Celkom na záver nám ešte Andrejko predvedie svoje autíčko na diaľkové ovládanie, Šaňo ho vylepší upevnením čelovky na karosériu a môže ho riadiť diaľkovým ovládaním s kamerou aj potme. Urobíme teda pod autom inšpekciu podvozku. Všeto v poriadku, odchádzame. Mesiac je už vysoko nad oblakmi, môžme sa pokojne vrátiť do civilizácie.