kategórie:
Názov: Tlstá a Ostrá na východe Slovenska?
Dňa: 15.11.2020
Účastníci: Makovica, Jerguš
Hostia:

P1770554.JPGNa Tlstej P1770620.JPGNa Ostrej

Popis akcie: 

Veru tak, neďaleko Kysaku máme menovcov týchto dvoch krásnych veľkofatranských kopcov. Podobnosť je však len v názve - oba kopce sú zarastené, temer bez výhľadu, ale na Tlstej je pekné skalné pásmo priamo na vrchole.

S Jergušom vyrážame z Kysaku na prieskum cesty popod Skalku. Krátka zastávka na sútoku Svinky a Hornádu - pekne vidieť ako sa tu miešajú vody dvoch farieb. Pokračujeme po červenej a v pravú chvíľu odbočíme na cestu ku Skalke. Diskutujeme o všeličom a o chvíľu sme posd skalou. Pekný pohľad nahor - na nášho Ducha Skalky a aj nadol do doliny. Počujeme hučať vlak, ale ho nevidíme, Až po hodnej chvíli zisťujeme, že v hmle sa to tak dobre ozýva, že ešte len teraz prichádza od Ružína. Pokračujeme ďalej po príjemnej ceste a po chvíli vychádzame na modrú značku tesne pod Kašajovkou. Stoja tu 3 terénne autá a začíname tušiť, čo o chvíľu aj počujeme - poľovníci v akcii. Našťastie však v druhej doline a my odbočujeme na kopec. V smere na Tlstú sa motkáme po lesných cestách i bývalých lesných cestách, dnes diviačích bahniskách. Konečne prichádzame na lesnú asfaltku. Otrepeme nohy od blata a svižným tempom pokračujeme v miernom stúpaní. Prichádzame k zaujímavej ohrade - netušíme, na čo asi slúži, je v nej nejaká jama, v nej čosi navozené a prikryté nejakým starým banerom. Neprišli sme na to, čo to je, a tak pokračujeme ďalej krásnou širokou, ale strmou cestou ako po závitnici okolo vrcholu Tlstej. V správnej chvíli opäť odbočíme na užšiu cestu a dostávame sa tesne pod vrchol. Tu už opúšťame cestu a strmo nahor sme o chvíľku na vrchole. Nie je tu triangulačná tyč, len starý, prastarý, skoro zhnitý chotárny stĺpik. Pokračujeme po vrcholovej rovinke. Je čas venovať sa trošku našim žalúdkom, tak si nachádzame podľa možnosti čo najmenej spráchnivetý spadnutý strom a posedíme. Jerguš má veľmi zaujímavú desiatu - rezne zapečené vo vianočke - ešte ste nevideli, a nepočuli? Nevadí, všetko je raz prvý raz. Po pravej strane je pod našimi nohami skalná bariéra - pásmo skaliek porastených machom, niektoré dosahujú výšku aj 3 m. Po zvažujúcom hrebeni sa dostaneme veľmi pohodlne späť na cestu, po ktorej sme prišli. 

Tak už len expresne scupitáme späť pod Kašajovku a po modrej značke ku Svinke. Cez labilnú lávku prechádzame na druhú stranu a pri smerovníku odbočíme doľava po modrej, aby sme sa dostali na opačnú stranu Ostrej, kde je svah oveľa prívetivejší pre výstup. Obchádzame Ostrú zľava, neustále stúpame najprv lesom a potom lúkami. Pri altánku so senníkom je najvyšší čas odbočiť doprava na vrchol Ostrej. Zdá sa nám, že je to len pár metrov, ale tak ako mnohé tatranské štíty nás občas oklamú, aj tu je za prvým vrcholom ešte druhý. Pri trianguláku uprostred peknej vrcholovej plošinky je aj malá skalka - síce uprostred lesa, ale fotíme sa na nej ako na skutočnom brale.

Dnešná misia splnená, ostáva nám už len návrat do Kysaku. Vrátime sa k altánku a po poľnej ceste obídeme Ostrú, pripojíme sa k žltej značke a pokračujeme až k odbočke k Obišovskému hradu. Nad hlavou nám lieta obrovský dravec a nad lúkou pod vedením obrovský kŕdeľ zrejme stehlíkov - čížikov predvádza letecký deň. Ešte krátka prestávka pri posede nad Obišovským hradom a už aj cupitáme do dediny a popri ceste do Kysaku. Sme zablatení, mokrí, v nohách 17 km, ale misia splnená. V peknom počasí sem môžeme pozvať aj kamarátov, táto prechádzka sa oplatí.

Odkaz na fotky: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/6763160