kategórie:
Názov: Tisícka - príprava na úpravu studničky
Dňa: 15.05.2021
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1076875.JPGkrátky kuk do doliny P1076888.JPGtoto som nazbierala

Popis akcie: 

Ráno je sivo, dážď visí na vlásku - čo sa dá robiť? Nuž, poprechádzať sa po lese a urobiť aj niečo užitočné. Ráno o 7:30 z KVP sa presúvam do Zlatej Idky-Réky. Modrú dnes vynechám, to minulotýždňové blato mi stačilo až-až.

Vyskúšam dnes žltú a bola to dobrá voľba. Okrem asi 100 m úseku tesne nad rekreačným strediskom, kde sa popreháňalo LKT, je to krásna cesta, pomerne suchá, pekne odvodnená, bez zásahu veľkých mechanizmov. Šliapem nahor a našťastie neprší. Hmla mi zlovestne visí tesne nad hlavou, ale pri príchode na červenú tesne nad Idčianskym sedlom sa mi dokonca naskytne aj pár pohľadov do doliny smerom na Kobyliu horu. 

Leziem pod Tisícku a všímam si vymleté kamene v ceste, juj tie by sa nám hodili, ale z takej diaľky ich nikto vláčiť nebude. Hlavný stan si rozložím v Bufete u Zmrzlíka. Podstavený kôl. ktorý držal prelomený priečnik buď niekto vykopol, alebo sa sám uvoľnil a vypadol. Zhodnotím, že zatiaľ asi sám od seba prístrešok nespadne a že sa v kútiku môžem zložiť. Batoh nechám tu, beriem si len foťák a idem k studničke. Opäť je zanesená, glegla vodu nevedie. Stačilo len pár zahrabnutí malou motyčkou, napravenie glegly a voda opäť veselo zurčí, ale takýto stav nie je dobrý, studnička musí fungovať spoľahlivo.

Vyberám sa na prieskum po najbližšom okolí a znášam kamene. Kto by to povedal, že tie obyčajné skalky dokážu byť také ťažké. Približujem si ich zhora z našej lúky, kde ich vyhádzal zo zeme otáčajúci sa traktor, ale aj z cesty, ktorá vedie poza studničku nadol. Je ich tam dosť, ale jeden človek toho veľa neuvládze. Aj tak som ale nanosila celkom peknú kôpku. Sadnem si do prístrešku trochu si odpočinúť a posilniť sa. Pomaly sa mi bude treba poberať, aby som stihla bus o 12:50 z Jahodnej. 

Kukám na mláčku na ceste a vidím, že na ňu dopadajú prvé kvapky...hmm, takže  sa ani dnes dažďu nevyhnerm. Našťastie to ale bolo len také postrašenie. Ani si neobliekam pršiplášť, stačí len vetrovka. Pred 11-tou odchádzam a zrýchleným modom sa presúvam k Lajoške. Hrebeň je ľudoprázdny, len stopy kolies hovoria o tom, že v minulých dňoch tu bolo asi veselšie. Dušu poteší pekne vyprataný úsek, kde turisti zafungovali podľa hesla "Sami sebe" a odhádzali prepílené konáre. Na Lajoške počujem niekde podo mnou hlasy, ale nikoho nevidím.

O chvíľu dobieham štvorčlennú rodinku na krátkej vychádzke. Z hlavy rodiny sa vykľuje vrchár, s ktorým sme sa už stretli na Kozinci - no kto si ich má pamätať, keď v tých okuliaroch a prilbách sú všetci rovnakí!!!

Chvíľku ideme spolu, pokecáme a na druhom Ťavom hrbe sa lúčime -  rodinka odbočuje doprava cestou k autu, ktoré majú zaparkované nad Klátovom. Zbehnem pekne dolu po starej značke. Zámerne spomaľujem, aby som zbytočne dlho nečakala. Aj tak prichádzam o 15 minút skôr, tak si aspoň zajem, aby som neumrela od hladu, kým doma dovarím obed.

Okolo tretej si tak sedím doma s kávičkou a kukám, že ejha, veď je už celkom pekne, aj modrú oblohu vidieť. Skočím na bicykel a zbehnem do Čermeľa pozrieť a odfotiť parný vláčik....ako ho fotím, ktosí mi divoko kýva - kuknem lepšie, a tam Miška s Diankou a Andrejom. Tak sme si nakoniec urobili ešte mini-krtko-stretávku. 

fotky tu: 

https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7252782 

https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7252764