kategórie:
Názov: Tatry nad bielou perinou zo Šivca
Dňa: 08.11.2019
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1590172.JPG

Popis akcie: 

Kamarát Jožko posiela z vlaku krásnu fotku Tatier. Vyraziť tam je už neskoro, ale pozrieť na ne by sa dalo aj odniekiaľ zbližšia. O 10.00 ide bus na Hámre a odtiaľ je to už len kúsok na Šivec.

Vystupujem z autobusu pri moste a hneď sa vydávam po zelenej. Okrem Tatier zo Šivca mám ešte jeden cieľ - zamerať do navigácie červenú miestnu značku na Malý Šivec. Zapínam teda navigáciu a dôsledne sledujem značku tak, ako ju vyznačili priatelia z Mestských lesov. Na Malom Šivci vidím dolu na vodu a na najbližšie kopce. Nado mnou je ale súvislá sivá obloha, nič nenasvedčuje tomu, že by som dnes mohla Tatry aj zazrieť. Cestou na lúky pri poslenom skalnatom kopčeku stretávam mladého muža s jedným, podľa jeho slov zvedavým a neposlušným psom. Obaja sme prekvapení, že sa vidíme, ani jeden z nás nečakal, že tu ešte niekto bude.

Na potlachovisku si na lavičke pri slávnostnom ohnisku posedím, nadesiatujem sa a pokračujem hore. Som zmierená s tým, že dnes bude naokolo len sivo. Som ale šťastná, že neprší a dýcham čerstvý vzduch. Mimovoľne si všímam značkovanie, či náhodou netreba niekde niečo opraviť. V sedle nezastavujem a plynule pokračujem nahor. Vychádzam na prvé skaly vrcholového hrebienka a v nemom úžase zastanem....Kojšovka má obrúčku z hmly, ale vrchol vidieť. Kĺžem zrakom doprava po hmle a - neuveriteľné - na sivej perine hmly si sedia Tatry - nie kúsok, ale celý hrebeň bez jediného mráčika. Kým prídem k vrcholovej skrinke, najzápadnejšie štíty sa rozžiaria do zlata - zasvietilo na ne slnko. 

Sedím, kukám, fotím a neviem sa nabažiť. Stále čakám, že hmla vystúpi nahor a Tatry zahalí. Nič sa ale nedeje. Zasedela som sa, vláčik o 14:14 už nestihnem, netreba sa mi ponáhľať, pomaličky schádzam po žltej. Tajne dúfam. že po ceste s novým asfaltom pôjde nejaké auto, ktoré na zvezie po Ružín a vlak stihnem, ale nemám šťastie. Pokračujem teda po značke okolo chaty spojov a pomníka. Na lúke pod Šivcom začína popŕchať. Ke)d vychádzam z lesa na lúku nad ovčínmi, práve odchádza osobáčik do Košíc. Pri ovčínoch už statočne prší, aspoň otestujem nový batoh. Pomaličky, pohodlne prechádzam cez most, zastavujem sa pri rybároch, trošku podiskutujeme a vychádzam k stanici. Našťastie je tu kryté miesto, kde sa môžem schovať. Zlikvidujem obsah batoha a pohodovo prečkám čas do príchodu vlaku. Paradoxne najviac zmoknem v Košiciach cestou zo stanice domov.