Názov: | Šugovská dolina |
Dňa: | 06.06.2009 - 07.06.2009 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Danka, Katka, Janko, Peťa, Elenka Č. |
Hostia: | Peco, ocko a mamka Novisedlákovci |
Náš tím bol poverený otestovaním, koľko ľudí sa zmestí do chaty Hedy, ktorú vlastnia Novisedlákovci. Výsledok je - 10 úplne pohodlne a ešte ďalší 3-4 by sa zmestili. Ale pekne od začiatku.
Najťažšie na tomto výlete bolo dohodnúť sa, či majú pravdu meteorológovia, letecké meteo-stránky alebo či budú platiť naše zbožné želania. Nakoniec to dopadlo tak, že sa uskutočnili prognózy meteorológov zo stredy. Makovica šla ráno voliť a keďže vzduch doslova voňal dažďom, odložila bike na miesto na to určené, vzala batoh a odviezla sa s Dankou busom do Jasova. Povedali si, že pekne precupitajú po modrej rovno do Šugova a suchu a teple počkajú na bicyklových šialencov. No, skoro sa im to podarilo, keby nebolo modrej protivy-značky, ktorá kdesi odbočila a ani na nich nezakričala. Tak sa teda pekne držali lesnej cesty bez hustého bylinného podrastu, aby sa čo najmenej zamočili. Medzitým vyplašili 2 srnčie mláďatá. Cesta sa nepríjemne stáčala doprava, ale tá, čo odbočovala naľavo, bola doslova džungľovo porastená vysokou burinou. Tak baby zvolili menšiu cestu odporu a obchádzku po suchej ceste. Znamenalo to síce diretissimou zdolať jeden kopec a potom šliapať skoro kilometer po asfaltke,ale vibramy ostali zachránené.
A čo robili zatiaľ naši bikeri? Kým nepršalo, tak sa vzorne čakali pri kláštore, kým sa všetci pozliezali. A keď sa rozhodli, že by už mohli vyraziť, dážď vrelo súhlasil a začal močiť cestu, aby sa im náhodou neprášilo. Takže akékoľvek treky po lese sa nekonali a pekne to zbehli po asfalte do Mexika, cez Podkovu a Rudník, dokonca zvládli aj kritický úsek medzi Jasovom a Počkajom a letiac s vetrom o závod cez cigánsku osadu neprišli o žiadnu súčiastku bicykla. Na chatu dorazili tesne pred pešiačkami.
Novisedlákovci seniori nás čakali s horúcim čajom a navareným guľášikom. Kto by tomu odolal? Napapali sme sa do popuku, vyvesili mokré veci a čakali, kedy prestane pršať. Prestalo a tak sme sa vydali na prechádzku po ceste smerom k hotelu Ranč. Jazierka sú krásne, najmä tak upravené, ako to stredné, len škoda že je tam prísny zákaz vstupu - netušili sme, že aj jazero môže byť súkromným majetkom. Pri Ranči je ale jazierko prístupné, tak sa vyžívame vo fotení okolitej fauny, ktorú predstavuje jeden slimák. Kopro ho dokonca natáča na video - hmmmm, toľko akcie naraz!!! Vraciame sa naspäť dolinou a začína mrholiť. Nevšímame si to a to je asi chyba. Obloha si povie, že takých ignorantov nestrpí a do chaty dobiehame celkom slušne pokropení, niekomu dokonca až tečie z vlasov.
Takže sa sušíme znova, vyjedáme zásoby a hráme slovný futbal. Poniektorým sa síce neveľmi chce rozmýšľať, ale celkom sa nám darí. Po hodinke zas prestáva pršať, tak dumáme nad tým, že by sme aj niečo opekali. No, toľko klobásy na tak málo ľudí, to by sme museli byť pažroši prvej triedy. Takže striedame klobásu, slaninu, cibuľu, penové cukríky jo-jo (správne čítate, prihriate sú super)... Po jedle samozrejme treba sa venovať pohybu. Ideme na kopec, vraj len kúsok ku krížu. Bol to ozaj kúsok, ale ten kúsok sa konal v tráve temer po pás - takže sme asi po pás mokrí.... Keď už sme tu, snažíme sa zorientovať, pokračujeme hore lúkou a ďalej do lesa, ale scesta nevedie celkom správnym smerom, teda sa vraciame, ako sme prišli. Kopro fotí detaily kvietkov a keďže sa už celkom vážne stmieva, konečne môže vytiahnuť svoju milovanú Auroru. V doline sa zapaľujú svetlá, takže konečne vidíme, kde za tou hmlou je Medzev.
Schádzame späť ku chate, neblúdime, lebo nám cestu ukazuje silné oranžové svetlo. Čaká nás teplý čajík, ohník, svietiace guličky poi - skúša to každý, a každý si dobre otĺka hlavu, nohy, poniektorí aj nos.
Začína byť chladno, tak ideme do chaty. Tu už sú pripravené luxusné lôžka pre všetkých. Pred spaním ale ešte hráme šarády, ale dnes sú to len samé bežné slová, zahviezdil snáď len Janko svojim "fazuľovým Stroganovom". Pred polnocou sa zhasína. Na oblohe svieti veľký okrúhly mesiac..asi bude zajtra pekne.
Ráno nás víta modrou oblohou. O šiestej sadáme na biky a letíme nahor k Ranču - treba využiť ranné slniečko a vyfotiť odraz chát vo vode. Makovica sa musí vrátiť do KE, tak o 7.00 odchádza. My ostatní ešte vyberáme obsahy batohov a zhľadúvame raňajky. Nad mapou sa dohadujeme, kadiaľ pôjdeme domov.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6142x