kategórie:
Názov: Solárne dni na Zbojníčke
Dňa: 18.05.2013
Účastníci: Makovica, Peťa, Lacko, Kika, Tete, Peťa
Hostia: Rado a 6 x Getrag

P1270626.JPGranné privítanie P1270628.JPGšliapeme na Hrebienok P1270633.JPGSmerovník na Hrebienku P1270635.JPGGetrag-team P1270636.JPGKrtko-team P1270638.JPGstrážca hôr
P1270652.JPGvodopády pod Bílikovou chatou P1290246.JPGa my fotíme vodopády P1270660.JPGposol jari v horských dolinách - slodanelka P1270663.JPGpauza na Reinerke P1270664.JPGReinerka P1270677.JPGa hor sa do doliny
P1270685.JPGreťaze P1270694.JPGposledné snehové polia P1270699.JPGMakovica na snehu P1270702.JPGchata je už za rohom P1270706.JPGZbojnícka chata v plnej kráse P1270709.JPGpred chatou
P1270715.JPG P1270723.JPGa tu sme všetci P1270731.JPGmaketa Studenej doliny P1270742.JPGopatrný zostup-poriadne to šmýka P1290357.JPGfuj, ale je horúco P1270748.JPGživot je krásny!

Popis akcie: 

Piatková večerná prietrž mračien nás poniektorých trošku vystrašila, ale sobotňajšie rámno nám ukazuje, že to nebude až také zlé. Na stanici sa nás zišlo neuveriteľných 14. Prichádzajúc do Spišskej pri pohľad smerom k Tatrám už vieme, že tento výlet sa určite vyplatí....v Poprade nás straší len jeden maličký mráčik krížom cez štíty. Kým ale prídeme električkou do Smokovca, aj ten je preč.

Hneď za stanicou pozemnej lanovky predbiehame asi 50-člennú skupinu Poliakov a potom je pred nami už len prázdny chodník a celá dolina. Na Hrebienku odbočujeme na zelenú k vodopádom. Vody je tu statočne, veď sa stále topí sneh. Na Reinerke si dávame pauzu na krátku raňajko-desiatu a poniektorí aj na kávu. Makovica vyráža prvá a hneď za chatou správne odbočuje na modrú. Vyliezla na kameň, aby mohla všetkým urobiť pekné fotky z vtáčej perspektívy, ale žiadne sa nekonajú. Všetci pekne cupitajú po širokej ceste a veľkou zákrutou sa vydávajú rovno späť na Hrebienok. Až na Makovicin hlasný protest sa so smiechom vracajú späť a zvaľujú všetko na najmenšiu Tete. Takže prvý a aj dnešný posledný kufor máme za sebou a ideme už priamo po modrej hore dolinou. Všade sú ešte zvyšky snehu, malé vodopádiky, ale už aj kvietky - záružlie, prvosienky a najnežnejší kvietok slovenských horských dolín - soldanelka. Reťaze pod chatou vynechávame a šliapeme po zvyšku snehového poľa po zimnom značení. Potom ale musíme skackať po kameňoch, aby sme sa vrátili na chodník. Na chate nás už čakajú Salamandre a Motáci. Posedíme, pojeme, veď aj tržbu chate treba urobiť a potom nám slečna spoza pultu vysvetlí pár slovami princíp zásobovania chaty energiou z prírodných zdrojov - najhoršie vraj je, keď v zime treba oškrabovať zo solárnych panelov inovať, aby na ne slnko mohlo svietiť a keď treba schovávať vrtuľu v silnom vetre, aby ju nezlomilo. Na záver prezentácie dostávame perá a žlté slniečkové balóniky -  krásne sa vynímajú na fotkách.

Pred pol druhou vyrážame a pohodlne stíhame nielen cestu nadol, ale aj krátky odpočinok a poniektorí aj chladenie hláv vo vodopádiku. Na Hrebienku poniektorých lákajú zaparkované kolobežky, ale keď ten poplatok 4 € prepočítajú na počet chladivých mokov, tak si to radšej odcupitajú pešo. Ani sme sa nenazdali a už sme na stanici, stíhame ešte jednu kofolku, či pivko a už je tu vláčik. Cestou domov ešte hráme dobble, ale nie dlho, akosi z toho bolí slnkom prehriaty mozog..