Názov: | Sľubica naša jediná |
Dňa: | 26.01.2013 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Zuzka, Danka, Romy, Smokie |
Hostia: |
Bola zima-mráááz, bolo aj snehu dosť, a zvládli sme to aj bez mačiek (odkaz pre Anonyma). A spišské párky na Spiši chutili v cieli jedinečne (a ten mäkučký chlieb ešte lepšie).
Na stanici čakáme až do 7.25 vo vestibule, či ešte niekto nepríde, chýba nám najmä Kikuš, ale napokon odchádzame do vlaku len v hore spomínanej šestici. Pani spriedovkyňa je informovaná a želá nám na Sľubici veľa pekných zážitkov. Na stanici v Richnave nás čaká autobus. Nasadáme a chytáme posledné voľné miesta. Pred obecným úradom Makovica vyštartuje ako blesk, všetkých predbieha a je na prezentácii prvá. O chvíľu je späť aj so vstupenkami a pohodlne odchádzame autobusom na Braniskové Chvalabohu. Krátky úvod, povinné fotenie, prejavy kompetentných a už aj vyrážame. Snehu je tak akurát, aby nám nepadal do topánok a aby sme sa nešmýkali na podkladovom ľade. Ani sa nenazdáme a sme pri vojenskej veži, ktorú vidieť aj z doliny. Kratučká pauza a pokračujeme ďalej. Hráme slovný futbal a občas dokonca máme aj našepkávačov z radov našich súputnikov (druh vajca na "kr"... no predsa kraslica). Na Rajtopikoch to poriadne šmýka, miestami musíme aj improvizovať v skalách povedľa chodníka. V zdraví dochádzame ku skalnej bráne. Jeme, pijeme čaj...a čakáme na Romy a Smokieho, ktorí sa niekde zabudli. Pomaly chladneme a začíname mrznúť. Nakoniec sa ich nedočkáme a pokračujeme ďalej. Klesáme do sedla Humence a nadávame, kto to tu tak pri tom vrásnení odflákol - najprv dolu a teraz opäť hore... ale cez prekrásnu mrázikovskú rozprávku nakoniec šťastne dorážame na vrchol. Likvidujeme Koprovu študentskú pečať, Dankine Marína-keksy a Makovicine brusnice. Postupne všetci štyria skúšame Koprov klzák a kvalitu zjazdu z vrcholu smer Žehra. Konečne prichádzajú naši omeškanci. Ponúkneme ich ešte brusnicami a keď zisťujeme, že oni už cestou papkali aj oddychovali, nenechávame im veľa času na odpočinok a o pár minút pokračujeme ďalej. Kopro sa už chce šmýkať na klzáku, ale klesanie ešte nie je dosť strmé, tak teda aspoň sedí v snehu a čaruje. Konečne prichádza inkriminovaný lesný úsek - postupne ho zvládame pešo, na klzáku, po zadku, skokmi lesom, ale všetci v zdraví. Potom náš už čaká len šliapanie a šliapanie a šliapanie po lesnej ceste, po lúkach a záverečný hrozivý padák lesom po totálne zaľadnenom chodníku nad strmým zrázom.
V kulturáku je to ako celý deň - čakáme, a čakáme, už sa o nich aj bojíme, ale nakoniec prichádzajú v zdraví a láske - Smokie a Romy. Rýchlo im prinesieme párky a horúci čaj. Romy kradne Smokiemu horčicu - to z lásky, aby ho ochránila pred nezdravou stravou, nakoniec mu ale strká doruky kus párku, vraj už nevládze - asi preto, že má chvostík (ten párok samozrejme). Zas im nedáme odpočinúť a po 15 minútach ich duríme na vlak. Treba sa pobrať, keď chceme stihnúť ešte aj nočné sánkovanie za splnu na Kojšovke. Horúčkovito listujeme zoznamy v telefónoch a hľadáme nejakého rovnakého blázna, ktorý sa od nás líši tým, že má auto. Jediný adept - Legil, je žiaľ v práci, takže ostáva len Samova ponuka pre Kopra a Zuzku. Ostatní ostanú dnes v noci doma.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7799x