kategórie:
Názov: Sľubica naša jediná
Dňa: 26.01.2013
Účastníci: Makovica, Kopro, Zuzka, Danka, Romy, Smokie
Hostia:

P1250685.JPGpovinné fotenie na Chválabohu P1250691.JPGpredseda KST Peťo Perhala P1250696.JPGľad na Rajtopikoch nás preverí P1250702.JPGskalná brána P1250708.JPGmrázikovská rozprávka I P1250713.JPGmrázikovská rozprávka II
P1250720.JPGpohľad smer Široké P1250721.JPGčajík na vrchole P1250724.JPGDanka, ako bolo v Žehre? P1250726.JPGKopro, aj ty do Žehry? P1250728.JPGZuzka to tiež skúša P1250733.JPGMakovica, brzdi!
P1250735.JPGkonečne sme všetci spolu P1250739.JPGpriateľská bitka na snehu P1250748.JPGKopro, nečaruj! P1250757.JPGa je tu zjazd P1250773.JPGDanka, pozor, strom! P1250789.JPGZuzkam pozor kamene pod snehom!
P1250813.JPGnaša snehová lúčka sa volá Predky P1250816.JPGkonečne v Richnave P1250817.JPGodpočinok až vo vlaku

Popis akcie: 

Bola zima-mráááz, bolo aj snehu dosť, a zvládli sme to aj bez mačiek (odkaz pre Anonyma). A spišské párky na Spiši chutili v cieli jedinečne (a ten mäkučký chlieb ešte lepšie).

Na stanici čakáme až do 7.25 vo vestibule, či ešte niekto nepríde, chýba nám najmä Kikuš, ale napokon odchádzame do vlaku len v hore spomínanej šestici. Pani spriedovkyňa je informovaná a želá nám na Sľubici veľa pekných zážitkov. Na stanici v Richnave nás čaká autobus. Nasadáme a chytáme posledné voľné miesta. Pred obecným úradom Makovica vyštartuje ako blesk, všetkých predbieha a je na prezentácii prvá. O chvíľu je späť aj so vstupenkami a pohodlne odchádzame autobusom na Braniskové Chvalabohu. Krátky úvod, povinné fotenie, prejavy kompetentných a už aj vyrážame. Snehu je tak akurát, aby nám nepadal do topánok a aby sme sa nešmýkali na podkladovom ľade. Ani sa nenazdáme a sme pri vojenskej veži, ktorú vidieť aj z doliny. Kratučká pauza a pokračujeme ďalej. Hráme slovný futbal a občas dokonca máme aj našepkávačov z radov našich súputnikov (druh vajca na "kr"... no predsa kraslica). Na Rajtopikoch to poriadne šmýka, miestami musíme aj improvizovať v skalách povedľa chodníka. V zdraví dochádzame ku skalnej bráne. Jeme, pijeme čaj...a čakáme na Romy a Smokieho, ktorí sa niekde zabudli. Pomaly chladneme a začíname mrznúť. Nakoniec sa ich nedočkáme a pokračujeme ďalej. Klesáme do sedla Humence a nadávame, kto to tu tak pri tom vrásnení odflákol - najprv dolu a teraz opäť hore... ale cez prekrásnu mrázikovskú rozprávku nakoniec šťastne dorážame na vrchol. Likvidujeme Koprovu študentskú pečať, Dankine Marína-keksy a Makovicine brusnice. Postupne všetci štyria skúšame Koprov klzák a kvalitu zjazdu z vrcholu smer Žehra. Konečne prichádzajú naši omeškanci. Ponúkneme ich ešte brusnicami a keď zisťujeme, že oni už cestou papkali aj oddychovali, nenechávame im veľa času na odpočinok a o pár minút pokračujeme ďalej. Kopro sa už chce šmýkať na klzáku, ale klesanie ešte nie je dosť strmé, tak teda aspoň sedí v snehu a čaruje. Konečne prichádza inkriminovaný lesný úsek - postupne ho zvládame pešo, na klzáku, po zadku, skokmi lesom, ale všetci v zdraví. Potom náš už čaká len šliapanie a šliapanie a šliapanie po lesnej ceste, po lúkach a záverečný hrozivý padák lesom po totálne zaľadnenom chodníku nad strmým zrázom.

V kulturáku je to ako celý deň - čakáme, a čakáme, už sa o nich aj bojíme, ale nakoniec prichádzajú v zdraví a láske - Smokie a Romy. Rýchlo im prinesieme párky a horúci čaj. Romy kradne Smokiemu horčicu - to z lásky, aby ho ochránila pred nezdravou stravou, nakoniec mu ale strká doruky kus párku, vraj už nevládze - asi preto, že má chvostík (ten párok samozrejme). Zas im nedáme odpočinúť a po 15 minútach ich duríme na vlak. Treba sa pobrať, keď chceme stihnúť ešte aj nočné sánkovanie za splnu na Kojšovke. Horúčkovito listujeme  zoznamy v telefónoch a hľadáme nejakého rovnakého blázna, ktorý sa od nás líši tým, že má auto. Jediný adept - Legil, je žiaľ v práci, takže ostáva len Samova ponuka pre Kopra a Zuzku. Ostatní ostanú dnes v noci doma.