kategórie:
Názov: Slovenským rajom - Zejmarka
Dňa: 12.01.2019
Účastníci: Makovica, Ľubo, Ľudka, Laco
Hostia:

P1470144.JPGidylka na Geravách - snehu na stole na výšku čokolády

Popis akcie: 

Vlaky idú ako idú, tak presadáme na auto, veď kto by čakal na Dedinkách do 18.00 na jediný vlak v tejto turisticky krásnej doline. V Dedinkách je cesta posypaná inertným materiálom hnedočervenkastej farby, vyzerá to zaujímavo. Odstavujeme pod pizzeriou a hneď sa vydávame na cestu k vleku a ďalej cez kopec na Biele vody.

Zjazdovka je upravená, parkovisko pod ňou ale nie, tak je trošku na pováženie, kto tu vlastne má lyžovať. Keď však vychádzame na vrchol kopčeka medzi Dedinkami a Bielymi Vodami, vleky už púšťajú a objavujú sa prvé rodinky a dolu vidíme aj autá parkujúce pod vlekmi  na strane Bielych Vôd. Bez zastávky pokračujeme smer ústie Zejmarky. Tu sa stretávame s 3 chalanmi z Richnavy. Prišli rýchlikom a majú namierené krížom rajom do Tomášovskej Belej. Sadajú si v altánku a intenzívne zmenšujú obsah sedemdecky kapitána ruma. Nevieme, kedy dorazili do Tomášoviec, ale počas nášho temer hodinového pobytu na Geravách okolo nás neprešli (ale prežili to, videli sme ich 19.1. na Sľubici živých a zdravých s podobným obalom v ruke).

Nasadzujeme mačky a vtupujeme do tiesňavy. Snehu nie je až tak veľa, aj vodu ešte občas vidieť, ale je tu krásne...a hlavne okrem nás tu niet ani živej duše. Nikto nám nestúpa na päty a nervózne nedupká pod rebríkom, keď chceme dlhšie fotiť. Obávaná reťaz pod prvými rebríkmi nie je celkom zamrznutá v ľade, tak ju prekonávame poľahky. Nálekpove vodopády nám chystajú krajšie divadlo, je tu ľad, je tu sneh, cencúle na prevísajúcich trsoch trávy i reťaz primrznutá k skale - všetko ešte panenské, neosekané cepínom prílišne horlivého turistu, len so stopou prešľapanou v hlbokom snehu.

Krásne obrázky ponúka vodná hladina okolo studničky v hornej časti tiesňavy. Zelené trsy vodných tráv vyčnievajúcich z vody sú pokryté ľadovými kryštalikmi a všetko sa to odráža v pokojnej hladine nezamrznutého jazierka pod studničkou.....

Na Geravách je snehu tak akurát po....horný koniec nôh. Na stoloch vrstva presne na výšku študentskej pečate, ktorú statočne zdolávame, veď je to Makovicina vrcholová prémia. Je slnko, bezvetrie, tak si posedíme viac ako polhodinku.

Pokračujeme červenou, prejazdenou terénnymi autami smerom na Glac, ale v istom bode odbočujeme na nevychodenú lesnú cestu. Dostávame sa do skutočného raja zimnej prírody, prešliapavame novú stopu, keďže stopy našich predchodcov zavial vietor. V lesíku sa opäť dostávame na vyšliapanú stopu a tá nás privedie na prekrásnu vyhliadku na severnú časť raja, Tatry, Havraniu skalu...skrátka, pre tento pohľad človek chodí do hôr. Stále je slniečko a bezvetrie, takže aj napriek poriadnemu mrazu nám nie je zima a ostávame tu niekoľko desiatok minút. Vraciame sa po vlastných stopách a vyšliapaným chodníkom sa vraciame do Dediniek k autu.

Ešte káva s kofolka v pizzerii, aby sme podporili cestovný ruch a už aj nasadáme. Ako sme sa už ráno dohodli, ešte krátka zastávka na Dobšinskom kopci, pokus o parafrázové foto Titanicu a už aj pokračujeme ďalej smer Košice.

Zasa sme asi boli cez týždeň veľmi dobrí, keď sme dostali do daru také krásne počasie a k tomu pohodu a dobrú náladu. A čím je pamätný tento výlet? Upevnil sa nový KRTKO-fenomén - "posledná veta", ktorý začal v Prielome Hornádu...... že čo to je? Keď prídete s nami na výlet, dozviete sa....