kategórie:
Názov: Slovenský raj - Memoriál Tonka Koréneka
Dňa: 16.02.2018 - 18.02.2018
Účastníci: Makovica, Laco, Jerguš
Hostia:

Popis akcie: 

Už 14. ročník spomienkovej akcie na nezabudnuteľného turistu Tonka Koréneka prilákal tento rok aj nás.Najprv dvaja a potom už v trojici sme sa vydali do Piecok, Veľkého Sokoľa, Rothovej a Suchej Belej.

Lacovým autom sa pohodlne presúvame na Podlesok k hotelu Slovenský raj. Hotel je len náš, obsadili sme celú kapacitu. Na túru do Piecok sa však vydávame len v malej skupinke. Ostatní spomienkoví účastníci vzhľadom na vysoký vek volia kratšie vychádzky po okolí. Autami sa prepravujeme na Pílu a v počte 5 kusov ihneď vyrážame do Piecok. Na trase je napadaný čerstvý prašan, je tesne pod nulou a zo zamračenej oblohy čoskoro letí nové páperie. V tiesňave je plno vody, máločo z hladiny potoka Piľanka (vedeli ste, že tak sa volá potok v tiesňave?) je zamrznuté. Tak skáčeme z kameňa na kameň a snažíme sa brodiť čo najmenej.

V tiesňave je málokto, takže máme čas obdivovať ľadopády, aj maličké ľady natečené po bočných stenách tiesňavy. Pod posledným vodopádom sa zhora objavujú dvaja bratři Češi a zvesela si to vykračujú nadol. Pri našej otázke, kam sa vybrali, jeden z nich odpovedá - Něco jsme tam zapoměli. Makovica im trefne odpovedá - čo? Žeby zdravý rozum? Ako zistíme na nasledujúci deň, stalo sa v zime národným športom zvládnuť za deň 2 tiesňavy - hore Sokoľom, dolu Pieckami....keby tu horskáči vyberali, máme o chvíľu stupačky aj postriebrené....

My disciplinovane vylezieme až na Glac a pokračujeme v ceste smer vrch Suchej Belej...ideme a ideme a ideme v hmle, snežení, brodíme 30 cm vrstvu snehu bez akejkoľvek odmeny vo forme výhľadu alebo aspoň nejakých zaujímavých prejavov tunajšej fauny. Ešteže poznáme skratku a zbiehame ponad Suchú Belú na Podlesok. Po polievočke v Rumanke sa ešte vydávame po nami málo používanej  zelenej značke cez Tesninu popri Veľkej Bielej vode na Pílu po auto. 

Prichádza aj Jerguš a večer trávime pri lúštení Sudoku systémom 3 havy nad jedným časopisom. Ráno nás víta -10 stupňami a jasnou oblohou. Pohľad na ružové končiare Tatier rovno z postele je proste úžasný. Rýchle rozhodnutie a nudné a preľudnené Kláštorisko  vymieňame za Sokoľ a Rothovu. Mrzne až praští, ale napriek tomu je to aj pri 20 cm nového snehu skôr Vodný svet, ako zamrznutá tiesňava. Máme paličky, to nás zachraňuje, na rozdiel od českej skupiny za nami, ktorí to po prvých pádoch a ujúkaniach vo vode berú potom už krížom. Pchajú sa nám tesne za chrbty systémom 4 ľudia na jednom vratkom pni, tak ich púšťame pred nás. Druhá zaujívamá skupinka sú Bystričania vyššieho veku, ktorí sa tiež kúpu tým najzaujímavejším spôsobom (na rebríku obrat a pád temer na všetky 4 do vody). Špecialitkou dnešného dňa sú lavínky. Padajú zo všetkých strán a miestami sú dosť mohutné. Jedna z takých väčších zasypáva Makovicu a chlapci sa len škodoradostne uškŕňajú pod najbližším previsom, kam to Makovica už v tej vode nestihla......

Na Glaci stretávame obe partie a ešte nejakých ďalších individualistov a nestíhame sa čudovať. Zdá sa, že sme jediní, ktorí to myslia s Rajom dobre a chystajú sa vrátiť po červenej na Pílu. Všetci ostatní to buď verejne alebo tajnostkársky smerujú dolu Pieckami - asi si tiež v tiesňave niečo zabudli..... 

Po výdatnom posilnení v polohe sediac (Laco opucoval lavičku) sa vyberáme na nakonečných 11 km zostupu. Našťastie je trasa prešliapaná a až po odbočku na Malej Poľane je to doslova autostráda (tam všetci ostatní odbočili na modrú dolu Pieckami). I keď zrána bolo jasno, teraz je už zamračené a okolité stromy nám nejaké výhľady neumožňujú. Jediný zaujímavý pohľad doďaleka sa nám naskytá pri smerovníku na Palci, kde vysoko nad nami čnie na obzore peceň Kráľovky a budovou vysielača.

Okolo pol 5. prichádzame do hotela. Po výdatnej sprche a ešte výdatnejšej večeri sa začína ceremoniál udelenia odznakov. Dostávame pamätné listy, odznaky a aj pekné magnetky. Zábava ale viazne, všetci unavení zaliezajú na izby, tak teda odchádzame aj my.

Nedeľná Suchá Belá je poznačená neskorým odchodom na túru (spoločné pamätné fotografovanie o 9.45). Zatiaľ sa do najnavštevovanejšej Suchej Belej natlačilo okrem nás 20-tich ešte 15 Ružomberčanov, 10 Lučenčanov, nejakí Maďari, je to ako na Václaváku, takže tiesňavou doslova prebiehame ako na maratóne.  Poučenie pre budúcnosť - kašli na fotku alebo to stihni ešte opred fotením.....

Taká pekná rajská trojdňovka to bola......