kategórie:
Názov: Slnovrat na Kojšovke
Dňa: 21.06.2021
Účastníci: Makovica, Samo, Adam
Hostia:

P1099450.JPG P1099529.JPG

Popis akcie: 

Makovicino volanie na FB využili z mnohých len dvaja najskalnejší - Samo, ktorý si rovnako ako Makovica, stále spomína na náš spoločný upršaný slnovrat tam hore a pridal sa aj Adam - večný hľadač všetkého nového a zaujímavého.

Pozitívom tejto zostavy je, že sa autom vyvezieme do Zlatej Idky a odtiaľ už pokračujeme na bicykloch. Parkovisko zíva prázdnotou, ale kým pripravíme naše tátoše - teda navešiame na ne všetky naše batožiny, tak prídu ďalšie 3 autá a z nich sa vyroja 6 bikeri - idú na otočku hore. My sa plahočíme pomaličky, priateľsky diskutujeme, Samo na svojom elektrotátoši je smutný, že tak pomaly ani nevie ísť, a preto musí stúpať sám, len sem-tam nás počká, aby tiež prehodil pár slov. Týmto leháro tempom spolu s fotením pri pomníku vychádzame na vrchol asi 10 minút pred oficiálnym časom západu slnka. Sú tu všetci bikeri, čonás predbehli a ešte aj posádky 2  áut, ktoré nás predbiehali - nevesta a ženích, ktorí chceli teplé farby západu slnka, ale nebolo im dopriate...

Na západe husté mraky,  takže nevidíme ani slnko, ani Tatry, ale akosi nám to nevadí, veď sa môžeme spolu tešiť na ráno - na rozdiel od ostatných, ktorí smutne odchádzajú z vrcholu nadol bez očakávaného zážitku. Nájdeme si ohnisko a zbierame si drevo, lebo Adam priniesol okrem hory iného jedla aj špekáčky a cibuľu. Ešte prichádzajú dvaja pešiaci - Košičania, ktorí práve objavili Kojšovku.

Keď odídu, je vrchol už len náš. Využívame stoličky, ktoré na svoj elektrobike naložil Samo. Je to riadne ceprovské, ale je to geniálne. Adam opeká špekáčky, Samo ponúka jahody, rebarborový koláč, Makovica marhule a kakaovník. Pomedzi to popíjame pivo a Radler. Debata sa krúti okolo všeličoho, ale hlavne okolo veselých spomienok na rôzne akcie a okrem toho preberáme aj poznámku Adamovej mamy - že "namiesto starej Makovice by ste mali zobrať so sebou nejaké mladé makovičky" - takže týmto oslovujeme všetky mladé romanticky založené a na sparťanské podmienky navyknuté makovičky - hlíste sa, máme tu 2 krásnych, dobrých a stále neobsadených junákov....Na obranu tety Makovice treba dodať, že sme spolu prebrali aj psychológiu nadväzovania kontaktov a hľadania tej pravej - kus teórie, ktorá asi nikomu na nič nebude, ale čo už...

Na nebi je hviezd ako mravcov. Sú aj nejaké mráčiky, ale len tak, aby sa nepovedalo. Na noc sa ukladáme pred polnocou v priehlbinke pod vrcholom, ktorú má Makovica odskúšanú, že tam temer nikdy nefúka - a nefúka ani teraz. Je tu síce vysoká tráva a na nej silná rosa, ale to nám nevadí. Samo má tenký spacák, tak mu Makovica nanúti svoju tenkú fleesovú deku - celý sa do nej zabalí a tak vlezie do spacáku - a spí ako v oleji. Ešte chvíľu pozorujeme oblohu. Konštatujeme, že nikde žiadne lietadlo - asi dôsledok Covidu, všetci traja vidíme krásnu padajúcu hviezdu a v svite dorastajúceho mesiaca majú naše zdvihnuté ruky dokonca tiene. Po chvíli sa ozýva už len pokojné oddychovanie, a potom aj pochrapkávanie oboch chlapcov. Makovica - klasicky - nie a nie zaspať. Sleduje ako sa cez noc točia súhvezdia okolo Polárky. Kým pred polnocou stál Veľký voz kolmo nad obzorom, okolo 3-tej už pekne jazdí po línii zenitu.  

Z jedného a toho istého miesta sa z času na čas vyšle k nám zaujímavý záblesk - akoby tam letelo lietadlo a blikali mu krídlové svetlá na bielo - ale je to počas hodín stále z toho istého miesta, takže Makovica netuší, či vôbec vidí dobre, ale ráno Samo potvrdí, že videl to isté.

Je 3:10. Makovica sa otočí na brucho a kukne smerom na vežu, teda na západ - je tam poriadne tmavý mrak. Rýchlo štartuje SHMU a už to vidí - valí sa na nás čosi veľké a poriadne daždivé. Treba to bližšie preskúmať, aby sme nezmokli, takže Makovica vylezie zo spacáku - je teplo, len na vrchole poriadne fúka. Makovica si prejde celý vrchol, aj pohľad od stožiara na západ a s uspokojením konštatuje, že aj toto nás obíde. Obrovský mrak sa zmenil na akúsi slzičku, všetka voda stiekla na juh, nad Miskolcom to poriadne trieska. Bleskami sa rozšiaruje celý obzor, len hrmenie k nám nedolieha, je to už príliš ďaleko.

Vstávame teda pred plánovaným termínom. Pokojne likvidujeme táborisko, balíme vlhké spacáky. Makovica varí kávu, vynesieme si na vrchol stoličky, na triangulačnom kameni si urobíme servírovací stolík, obalíme sa všetci traja do jednej deky, chrumkáme Samove makové rožky a  pomaly zabudeneme, že slnko by malo už vyjsť - má trošku meškanie, keď vtom Adam vystrie ruku - AHA, už ide..... východ je fascinujúci - na pozadí sivej oblohy nečakane len tenký žiarivo oranžový prúžok, potom veľká oranžová guľa, potom guľa so zaujímavým červeným lemom a potom anjel so srdcom na pleci - to ako slnko ožaruje mraky na oblohe. Je 5:20, definitívne odchádzame. Zjazdíme spolu k smerovníku na lúkach - chlapci zletia k autu a pokračujú priamo do práce a Makovica sa po hrebeni po červenej vyberie pohodovým tempom do Košíc. Pozdraví stanujúcich SNP-čkárov pri kríži, aj na Golgote, lesníkov a drevorubačov pri studničke pod Tisíckou a potom už je to let nadol až do Košíc. Je 9:30 a otvára dvere bytu - krásna noc a nádherné ráno.

Keby takých bolo viac. 

Všetky fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/507559