kategórie:
Názov: Slavošovské tunely
Dňa: 09.05.2020
Účastníci: Makovica, Telíčko, Ľubo, Ľudka, Laco
Hostia:

P1650385.JPG P1650406.JPG

Popis akcie: 

No, asi najmasovejšia akcia za posledné 2 mesiace (okrem Čerešenky, kde sa nás len tak "mihlo" 10). Všetci potenciálni sprievodcovia na letných expresoch sa vydali na prehliadku možnej trasy - do Slavošovských tunelov.

Vyrážame tesne po ôsmej, Telíčko nás bezpečne dopraví až do Slavošoviec. Pod stanicou zapíname stopky a môžeme vyraziť. Cestou do Rozprávkova Pavla Dobšinského, ktoré bolo vybudované pri vstupe do tunela, len povzdychneme nad kopami odpadkov, ktoré sa objavujú popri ceste. V Rozprávkove ešte nie je takmer nikto, ale už začínajú prichádzať autá. Krátke posedenie v drevenom vláčiku - mladí sedia v 1. triede a my dvaja starší sme si obsadili rovno lôžkový vozeň. Obliekame vetrovky, poniektorí aj čapice a po schodoch schádzame do portálu tunela. Na začiatku tunela trošku prší, je tu aj blatko, ale o chvíľu sa už objavujú hladké betónové bloky oddelené odvodňovacími ryhami na šírku topánky. Chlapci sa predháňajú v intenzite žiary svojich bateriek, samozrejme, vyhráva Ľubo, ktorý by svoj reflektor mohol pohodlne umiestniť aj na lokomotívu. Sledujeme pribúdajúce čísla na stene, niekde okolo 110 sme v polovici tunela. Odrazu sa v tej tme na zemi niečo pohne - žabka, malý skokan hnedý. Fotíme si ho, pekne pózuje, ale nakoniec prestrašený skočí do pol metra hlbokého odtokového kanála. Makovica ho chce vyťahovať, ale ostatní ju presvedčia, že veď je to obojživelník a vypláva sám. Tak Makovica žabiaka nechá svojmu osudu.

Z tunela vychádzame do blatka, ale keď  vyjdeme za potok na slnko, opäť je tu teplúčko a sucho. Koprášsky tunel už nemá plechové dvere, takže cezeň pekne vidieť a vynikn aj jeho pekné postály. Korunu nášmu putovaniu dáva Koprášský viadukt - tak ako tunely, ani on nikdy nebol dokončený. Kým cestou sme stretli len pár ľudí a jedného cyklistu, s postupujúcim časom sa to aj tu začína zhusťovať. Obraciame sa teda na cestu späť. Cestou nás predbiehajú nejakí cyklisti, sledujeme ich, evidentne im štrbiny v betóne nevadia.

Makovica sleduje odtokový kanál, či nezazrie nášho žabiaka...aha, tu je v ľadovej vode úplne stuhnutý, ani sa nepohol...na kolená, natiahnuť ruku a žabiačik je z kanála vonku. Dávame do k stene, aby ho niekto nezašliapol, hádam to, chudáčik, prežije. A ešte jednu zaujímavosť vidíme - na kameni narástli HUBY - v tej tme a zime, neuveriteľné.

V Rozprávkove na začiatku tunela chvíľu posedíme, kým rozmrzneme a pokračujeme späť do dediny. Makovica  odbočí na budované teleso želenice. Postupuje po ceste, kde mala byť vybudovaná železnica. Je tu jeden betónový mostík a potom už brána papierne, za ktorou je koniec železnice. Až potiaľto ju teda postavili. Makovica pre návrat zvolí vedľajšiu cestu, ktorá, zdá sa, ide dolu k funkčnej železnici. Skončí ale v smetisku a medzi kalmi z čističky odpadových vôd a potom na lúke plnej černičia a žihľavy. Nakoniec sa konečne dostane na železnicu. Treba už len vyjsť na horný koniec, kde ostatní už sedia v parku a užívajú si kofolku a kávičku.

Misia splnená, všetko ovládame, môžeme sa pobrať domov. Cestou sa ešte zastavíme na Turni, Hačave av Háji a tesne pred piatou sme doma.....