Názov: | Šľapaj do Poproča |
Dňa: | 18.07.2009 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Danka, Szabi |
Hostia: | Katka a Elka Čániové |
Pôvodne sme mali ostať sedieť doma, ale keďže počasovú kalamitu presunuli meteorológovia až na sobotňajšiu noc, tak sme to riskli. Už od rána bolo nesmierne horúco a dusno. Tak nám ten výstup na Kojšovku trval trošku dlhšie ako obyčajne a poriadne nás zmoril. Väčšina z náš pešikovala, len Kopro a Peťa prišli klasicky na bikoch.
Ale nikam sa neponáhľali a celý čas šli pekne pomaly s nami. Pri čajovni sme sa vrhli na kríčky čučoriedok a tak sme pomaly pokračovali až na vrchol Kojšovky. Konečne raz sme sa úprimne potešili, že na vrchole fúka. Elenka zbierala čučky ako motor vo vidine koláča, ktorý jej mamka sľúbila. Pred dvanáístou sme sa pobrali ďalej. Samozrejme bola naša cesta prerušovaná nájazdmi na okolité kríky, ale vcelku plynule sme pokračovali ďalej po červenej smer Kloptaň, až sme sa všetci siedmi dostali k odbočke modrej značky, Terén vyzeral nie veľmi luxusne, dokonca až odstrašujúco, tak sa cyklisti vybrali radšej naokolo zelenou a potom lesom. My ostatní sme vzorne cupitali strmo nadol po ceste zarúbanej, ale aspoň poriadne vyznačenej. Pomaly nás začali dobiehať turisti, čo ráno cestovali do Poproča. Elenka s Dankou našli krásny prístrešok pri ceste, kde sme si chvíľku oddýchli. Potom se sa prepracovali k ďalšiemu prístrešku s doslova luxusným vybavením, kde okrem hrnca, čajníka a panvice nechýbali ani šálky, poháre a pohotovostné zásoby polievok.
Konečne sme dorazili do Poroča - do jeho novej vilovej štvrte, kde by niektoré domy a najmä ich záhrady mohli súťažiť s Beverly. Nás ale čakala krčmička s peknou záhradou a množstvom stolov pod slnečníkmi. Trochu sme počkali, kým v guľáši zmäkli zemiaky a už aj sme stáli v šore na náš prídel. Okolo 4. sa zjavil kamarát Miro a hneď sa vyzvedal, či sme spokojní a či máme všetko, čo sme mali dostať. Na našu odpoveď, že sme mali guľáš, nám strčil do ruky ešte po jednej plechovke Keltu pre každého a po jednom 7-days croissante tiež pre každého. No toto! Tpľká pohostinnosť. A nám pažrošom ešte nebolo dosť! Presunuli sme sa do cukrárne na dobrý nanuk a v tieni parku pod kostolom sme si zahrali rozprávkové šarády. Naša nová kamarátka Zorka sa vyznamenala, hádala jedna radosť.
Autobus nebol preplnený, tak sme si dokonca aj sadli, ale len po Jasov. Tam v zastávke Makovica pekne umravnila nevychovaných turistov nad 70 rokov, ktorí sa chceli natlačiť pred čakajúcich domorodcov a všetkých vzorne postavila do radu. Poniektorí sa síce nebojácne ryli dopredu, ale domorodci nastúpii ako prví, takže čestné farby turistov ostali nepoškvrnené.
Bol to krásny, ale únavný a najmä horúci deň teplomer na stanici o 19.00 ukazoval 32 stupňov.
Vďaka Popročania za krásny zážitok.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4595x