kategórie:
Názov: Skaly a skalky nad Bačkovskou dolinou
Dňa: 05.04.2022
Účastníci: Makovica, Eva T.
Hostia:

P1243788.JPG P1243865.JPG

Popis akcie: 

Po krátkej úvahe sme sa vydali spolu do neznáma - s jedným papierom A4 so základnými informáciami, naštudovanou mapou a odhodlaním, že všetkých 5 skál nájdeme.

Autobus nás o 8:36 vypľul v Dargove, dom č. 10. Keď odišiel, Makovica zistila, že si tam asi nechala rukavice. Našťastie má v batohu druhé. Hneď sa vydávame po žltej značke hore Bačkovskou dolinou, o chvíľu ale odbočíme doprava smerom k Onderkovnu potoku. Ani sa nenazdáme a sme pri ďalšej odbočke doľava. Začíname intenzívne stúpať. Našťastie cesta nie je rozjazdená, teda blato sa nám zatiaľ vyhýba. Tešíme sa na pohľad na odlesnený Lipov kameň. O chvíľu stojíme pred ním - stromy vyrúbali tí, ktorí chceli tento skvost vyťažiť zrejme na podložie diaľnice - na pravej strane aj vidieť pokusy o rozrušenie, ale niekto ich zrejme včas zastavil. Vychádzame na skalný hrebienok, výhľad by bol celkom pekný, ale nízka oblačnosť a jemné sneženie, či dážď ho výrazne obmedzuje. Odteraz to bude už len lesom. Kuk do navigácie, chytáme správny smer a pomaličky prechádzkovým tempom stúpame.

K Bačkovskej sfinge sa dostávame s presnosťou možno na 10 metrov. Obzeráme kameň - no, s istou dávkou fantázie, by to skutočne mohla byť sfinga. Pokračujeme ďalej nahor. So Strechovým kameňom sa nám to až tak veľmi nedarí - minieme ho zľava, ale včas sa spamätáme a stáčame sa doprava. Strechový kameň nájdeme zhora, ale takto je to dosť ťažké a aj nebezpečné - ideš, ideš a ak si nevšimneš, šliapneš do prázdna. Strechový kameň je aj zhora porastený trávou a zasypaný lístím až po okraj.

Už len malý kúsok stúpania a sme na Strechovom vrchu. Nie je tu výhľad, ale sme radi, že stúpanie už máme za sebou. Opäť nastavíme azimut a o chvíľu sme na ceste obchádzajúcej  svahy Strechového vrchu. Jemne klesáme ďalej. V sedielku je skoro 12 hodín, teda čas na obed. Nájdeme si pekný kmeň v závetrí a pohodlne sa rozložíme na obed. Nemôžeme ale dlho sedieť, je dosť chladno, takže len šup-šup kúsok chleba, hrnček čaju a už aj pokračujeme v stúpaní na susedný hrebeň Bieleho vrchu. 

Prvýkrát si vyťahujeme manuál, ktorý máme v batohu - najbližšou atrakciou bude Onderkov kameň - a je to ozaj pecka. Akoby sa tu hrali obrie deti a do kopy kameňov zastrčili 2-3 dlhé papeky ako rakety pripravené na štart. Neskutočné, že toto vytvorila príroda. 

Orientácia na hrebeni je jednoduchá, kráčame po slabo znateľnom codníku kopírujúc hrebeň a v správnej chvíli odbočujeme doľava k Onderkovým skalám, ktoré by tu niekde mali byť. O chvíľu do nich doslova narazíme - tak toto je terno! Dnes sme dobré navigátorky. Prejdeme sa po skalách zhora, vrátime sa na ich začiatok, zídeme vyšliapaným chodníkom pod skaly a pokračujeme popod ne. Makovica sa vytešuje z pozostatkov ľadopádov - na budúci rok sem treba prísť v zime, keď budú v plnej kráse.

Ostáva nám už len zísť dolu k Onderkovmu potoku, preskočiť zurčiaci tok, vyliezť na lesnú cestu a vyrochniť sa na nej v bahienku, ktorého sme boli celý deň ušetrené. Našťastie príchodom na asfaltku si blato z vibrám pekne otrasieme. Prichádzajúc do dediny zrýchlime tempo, aby sme stihli autobus o 14:50. Už sa nám zdá, že asi šiel skôr, alebo celkom vynechal, keď tu sa objaví za zákrutou nezvyčajný - tmavomodrý autobus. Je nás v ňom celkom možno 5-6 ľudí. Takto pohodlne si prídeme do Košíc.

Konštatujeme, že toto bol asi pre dnešok najlepší nápad.

Všetky fotky tu: https://eu.zonerama.com/Makovica/507559

Trasa tu: https://en.mapy.cz/s/fujavajocu