kategórie:
Názov: Skalka nad Hornádom - Turistická magnetka
Dňa: 03.05.2020
Účastníci: Makovica, Jerguš, Evka
Hostia:

P1640985.JPG P1650051.JPG

Popis akcie: 

Berieme to hopom a zvesela sa rozbiehame po vrcholoch Turistickej magnetky. Dnes je na rade dopoludňajšej vychádzky Skalka nad Hornádom.

Makovica sa privezie pohodlne autom pred pol deviatou. Ešte polhodinka koordinácie a tesne po deviatej vyrážame. Veď je to len taká pohodlná prechádzka. Po červenej prechádzame cez most a proti prúdu Hornádu sa vydávame po širokej ceste pomedzi chaty. Kúsok za novým prameňom (na pravej strane  cesty) odbočujeme na širokú zvážnicu vedúcu strmo hore kopcom. Asi ideme dosť rýchlo, lebo dobiehame dvojicu starých ánov. Ani sa nenazdáme a sme pri Skalke. Vyjdeme až na zákrutu a pokocháme sa pohľadom na bralo zdola. Starí páni nás pobavia nahlas vyslovenou myšlienkou, že asi vylezú tadiaľ po skale priamo hore...

My sa radšej vraciame k známemu chodníku, ktorý sme si tu predpripravili minulý rok pre zraz. Pomaličky serpentínovým spôsobom sa dostaneme až nad Skalku. Zídeme kúsok dolu a obzeráme sa po našich 2 hrdinoch - asi to vzdali, lebo nikoho nevidieť. Sadáme si na skalu, trošku odľahčujeme batohom, veď na vrchole sa treba posilniť. Výhľad je pekný, ale je dosť chladno. Máme šťastie, dolu idú 2 osobné vlaky oproti sebe, míňajú sa akurát za mostom, kde na ne dobe vidíme. To sa často nestáva. Potom ešte ide nákladiak - skrátka, dnes je na trati akosi živo.

Povinné fotky a už aj ideme hore k smerovníku na zelenú. Obdivujeme mladučké duby, také 10 centimetrové a prvoročné semenáčiky buka...skrátka, je tu jar ...

Nový smerovník očistíme od prebytočných nálepiek a môžeme pokračovať. Jerguš samozrejme vylezie na buldozér, ktorý tu stojí a hrdzavie už druhý rok...asi tu už ostane naveky, s ním už nikto nepohne...škoda toľkého železa. Zelená je po zraze novo preznačená, tak bez zablúdenia prichádzame do Obišoviec. Na moste ponad Svinku, ktorá je dnes mimoriadne čistá, pozorujeme trasochvosty. Jerguš ešte chvíľu ostáva, my pokračujeme ďalej. Dobehne nás pred mostom cez Hornád, kde nám pózuje vo vode volavka popolavá.

Je tesne pred 12-tou a my sme už naspäť. Pekný výletík do jarného rašenia... Jerguš a Evka cupitajú domov na obed a Makovica na stanicu na vlak, ktorý ide už o 8 minút.

Vláčik osobáčik vychádza z tunela. Ešte nie je ani pol jednej, škoda ísť domov, keď na dosah je ďalší vrchol. Makovica vystupuje v Ťahanovciach a poďho hore  Podhradovou. Mapa ukazuje akúsi cestu len tak diretissimou, ale tej už niet, všade sú ploty. Preto treba ísť pekne naokolo cez Ďumbiersku ulicu. Celé sa to tu s novou výstavbou mení a treba obchádzať nové ploty. Nakoniec Makovica usúdi, že sa bude držať vychodenej cestičky a tá ju skutočne dovedie až k vyhliadkovej plošine. Sú tu nejakí ľudia, tak len obchádza vyhliadku a pokračuje rovno k veži. Aj tam je nejaká rodinka. Rýchlo ich predbehne a behom po chodníku až na odbočku žltej ku strelnici. Chodník je to ozaj pekný, kým nepríde do breziny. Tam sa Makovica v spleti cestičiek definitívne stráca.Keďže do odchodu autobusu zo sídliska ostáva asi 12 minút, chce to zrýchlený presun po chodníku, ktorý oodľa odhadu najviac drží smer. Podarilo sa. Makovica prichádza na zastávku 4 minúty pred odchodom autobusu.  4 vrcholy za nami, na 3 dni od otvorenia projektu nie zlé.

Čo nasleduje ďalej? Asi Železný vrch alebo Šivec.