kategórie:
Názov: Silvestrovská Rohačka
Dňa: 31.12.2021
Účastníci: Makovica
Hostia:

1640971551768.jpg P1198952.JPG

Popis akcie: 

Je Silvestra, tak treba ísť na Rohačku. Je zákaz zhromažďovania viac ako 6 osôb, tak Makovica preventívne vyráža sama. Pôvodný plán bol vyraziť vlakom o 7:17 do Kluknavy, ale stalo sa neuveriteľné - Makovica osobák zmeškala, takže jej ostal už len rýchlik a úmorné nudné stúpanie z Margecian. Iba žeby.... veru, žeby.

Vychádzam zo stanice a hneď odbočujem doľava. Skúmam pohľadom okolie krčmy Pod orechom, či tu niekoho nezazriem, keď sa tu spoza môjho chrbta ozve - organizovaný výstup nie je, autobus nevyváža, ale máme jedno miesto v aute.... tak teda nasadíme rúška a zlatí margecančania ma zvezú ku strelnici. Odtiaľ je to už malina. Vypustíme z kufra bieleho čuvača a vydávame sa spoločne na výstup po modrej. Moji taxikári ale dnes majú len takú easy-túru, takže odbočujú doľava na lúky nad Margecanmi a ja pokračujem ďalej. Je mi teplo, nechcem sa potiť, tak idem do krátkych rukávov. Dobieham ďalšiu partiu, ktorá už tankuje silvestrovskú ohnivú vodu, samozrejme ako slušní Slováci ma ponpkajú. Som rada, že mám takú dobrú výhovorku - ukážem im moje holé ruky a spýtam sa, či si myslia, že mi je málo teplo. So smiechom mi želajú šťastnú cestu a pokračujú v nasávaní.

Na Rohačke sa práve zapisuje trojica mužov. Nedá im, aby sa nepochválili, že jeden je z Hlohovca a druhý z Leopoldova - kontrujem tým, že tam som už bola, teda pre mňa žiadna exotika. Vychádzame spolu na vrchol skaly ku krížu. Je tu niekoľko skupiniek ľudí, ďalší priebežne prichádzajú a odchádzajú. V komornej atmosfére sa takto na diaľku zdravíme. Je polovične pod mrakom, dolu hmla, takže trošku obmedzené výhľady. Samozrejme, že sa kochám už naplno oblečená a zababušená - koniec exotike oranžového Krtko-trička... :-)

Kuk na hodinky, kuk do aplikácie a zisťujem, že mám niečo vyše hodiny a pol na vlak. To sa dá stihnúť. Proti mne ide len málo ľudí, takže ma nič spomaľovať nebude. Rozmýšľam si o svojom a po notoricky známej ceste cupitám nadol. Ešte pozdravenie v chlapcami opekajúcimi klobásky na odbočke modrej a už aj pokračujem nadol po žltej. Z myšlienok na vyruší až to, že sa mi akosi šmýkajú nohy. Tak som sa zamyslela, až som sa dolu kopcom skoro rozbehla. Tak teda pristávam myšlienkami na zemi, v reále šmyk ustojím v stoji, ale už sa venujem ceste. Ešte krátka zastávka pri kríži a už som v bezpečí na  ceste. Na stanici mám vďaka rýchlemu presunu viac ako 20 minút času. Našťastie osobáčik ide načas - neuveriteľné, už 12:10 sedím vo vlaku domov. Silvestrovská zábava môže začať. 

Nechcený beh dolu kopcom sa mi pomstil parádnou svalovkou na stehnách. 

trasa tu: https://sk.mapy.cz/s/boremaputu

ostatné fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/8060589