kategórie:
Názov: Silvestrovská Roháčka
Dňa: 31.12.2019
Účastníci: Makovica, Ľudka, Telíčko, Eskimo, Samo
Hostia: Mišo

P1600231.JPG

Popis akcie: 

Roháčka...a najmä keď má byť jasno - to si nenecháme ujsť. Telíčko s Ľudkou idú autom, tak nás prezentujú a disciplinovane čakajú aj s celým autobusom, kým príde náš zmeškaný rýchlik.No, my sme meškali, ale horšie dopadli tí, čo si privstali a šli osobákom - pokazil sa im rušeň niekde pri Veľkej Lodine a ostali stáť na trati. My s rýchlikom sme ich obišli a oni do Magecian asi ani nedošli. 

Nás autobus odviezol na modrú, teda ušetril nám vyše 200 metrov prevýšenia. Ešte v hmle a na slabom dvoj-trojcentimetrovom  poprašku snehu stúpame nahor. Nad nami už presvitá modré nebo a keď prichádzame k spojnici so žltou, je už krásne jasno s tmavomodrou oblohou. Ľahko vybiehame na vrchol Rohačky a po zápise do knihy, na ktorý stojíme v šóre, sa trošku spomalíme pri prechode cez šmykľavý stromovo-skalnatý úsek.

Na vrchole je už plno ľudí, niektorí už aj schádzajú dolu. Nezdá sa to na slniečku, ale je dosť mrazivo. Pod nami je more hmly, nevidieť ani prešovské sopúchy, takže tí, čo uprednostnili dnes Šarišský hrad, si ho veľmi neužijú. My si užívame Vysoké Tatry i Kráľovku na obzore, masív Kojšovky a Folkmárskej krásne vytieňovaný hmlami v dolinách. Dych vyráža zaujímavý úkaz, ktorá Makovica nazve trefne "Mrakopád" - snehobiele mraky husté ako šľahačka prepadávajú cez kopce a  vyzerá to ako kypiaca masa vody. Žiaľ, odfotiť sa nepodarilo - stromy v popredí obrázok rozostrili.

Teličko nás ponúka vlastnoručne upečenými tyčinkami, Makovica vytasí svoje kokosové pusinky, ale každý je taký prejedený, že to veľmi na odbyt nejde. Ešte spoločná fotka a môžeme sa vydať na cestu späť. Berieme to skratkou na dolnú zvážnicu. Kúsok pokračujeme po žltej okolo Kamenného košiara. Stretávame sa tam s chlapcami, ktorí ho celý vyčistili a pripravili aj informačnú tabuľu. Ozaj srdečne im za to ďakujeme a Telíčko ich aj odmeňuje čokoládovými euromincami.

Strmé klesanie na žltej obchádzame po zvážnici a do Margecian schádzame naokolo cez veľkú lúku okolo futbalového štadióna. Pod orechom obsadzujeme s trochou šťastia voľný stôl v nezafajčenej cukrárni. Párky sú teplé a desne štipľavé (podľa Makovice). Občerstvíme sa, zaželáme si veselého Silvestra a chlapci sa poberajú na vlak. My roduverní Krti ešte vyplašíme Revákovcov od obeda a na hodinku im narušíme silvestrovskú zaspatú idylku, vyplienime misu koláčov, dáme si kávu z luxusného Dankinho koťoga a už aj sadáme k Telíčkovi do auta a jacháme domov. Medzitým sa celkom zatiahlo a už niet ani stopy po jasnej oblohe, opäť tu máme štandardnú novembrovú sivotu...ale zajtra sa vraj vyčasí....veď začne nový rok.