kategórie:
Názov: Suchá Belá namiesto Sľubice
Dňa: 25.04.2021
Účastníci: Makovica, laco
Hostia:

P1055485.JPG P1055518.JPG

Popis akcie: 

Takto to dopadne, keď nedostatočne pripravujeme - teda spoľahneme sa na predpoveď počasia a uveríme, že zajtra budú zrážky miestami, na severe snehové. Keď sadáme do auta o 8:20, ešte neprší. Na Jahodnej už poprchá. Makovica kukne na radar SHMU a vidí tam oranžovú machuľu tiahnúcu sa až niekam po Mikuláš.

Keďže sa tá machuľa rýchlo presúva na východ, ideme jej oproti. Rýchla konzultácia a zo Sľubice sa stáva Suchá Belá - veď oboje je na S. Na parkovisku na Podlesku stojí 6 áut, my sme siedme. Prší, prší, len sa leje. Sledujeme radar a ešte viac ako polhodinku sedíme v aute. Keď sa zdá, že sa to upokojuje, nahadzujeme návleky, pršiplášte, vzorne posielame parkovaciu SMS a vyrážame. Ďalšia dvojica z Mikuláša ide pred nami, ale odbočujú do Prielomu, tak budeme mať Suchú Belú len pre seba. Hneď na prvom mostíku cez potok vidíme, že to dnes nebude prechádzka ružovou záhradou. Stále prší, v potoku veľa vody, všetko mokré, šmykľavé a teplota asi 3 stupne. Tak teda stúpame dore dolinou ako akrobati - preskakujeme zo skalky na skalku, podliezame, preliezame. Občas sa jedna noha ponorí pod vodu, ale našťastie návleky nám pomáhajú sa chrániť. Je tu ozaj ľudoprázdno. Dokonca tu poletujú vtáčiky a sadajú na kmene a skaly v potoku. Laco si skúša, ako sa cíti nevesta v dlhých šatách. Na rebríkoch sa mu dlhý pršiplášť (mal dnes premiéru) pletie pomedzi nohy a nevie, čo má robiť skôr - držať si sukňu alebo sa držať rebríka, či reťaze.

Makovica len zhlboka dýcha, lebo tie doslova žonglérske výkony na mokrých kmeňoch, v riedkom bahne na kraji potoka a kameňoch temer nevyčnievajúcich z vody nie sú nič pre jej hlavu. Treba len zhlboka dýchať a nepripustiť si, že toto asi nedám...a dávame to celkom v pohode, i keď obrovské množstvo popadaného dreva blokuje vodný tok ako bobrie hrádze a voda sa miestami dvíha a vytvára jazierka od kraja do kraja. Všade je pohodený materiál - vové kramle a smrekové brvná na nové stúpačky. Na jednom mieste sú staré už preč a z nových len polovica - teda kramle v stene, ale na nich žiadne stupačky, ani drevené schodíky. Tak opäť improvizujeme.

Asi v polovici výstupu začína dážď na brvnách akosi hrkať - dážď sa zmenil na malé ľadové krúpky. V hornej časti natrafíme ešte na zvyšky zimného sneho-ľadu. Užívame si nové stúpačky v hornej časti, je to ozaj luxusný pohyb ponad vodu suchou nohou. Vodopády pod nami vyzerajú ako tobogány, len drsné skaly by nám asi poriadne odreli zadky. 

A sme hore, už len horná časť tiesňavy okolo prameňa na cestu. Kým k nej ale dôjdem, musíme sa ešte poprepletať spleťou popadaných stromov. Chcelo by to tu asi troška pred sezónou prerezať.

Na ceste ani nohy, sadáme si do altánku, likvidujeme čaj a Makovicin koláč, ale dlho neposedíme, je zima. Začína seriózne snežiť a ponad cestu sa prevaľujú chuchvalce hmly. Rozhodujeme sa, že radšej si uchováme čisté vibramy a hlavne suché zadky, aby sme mohli sadnúť do auta a nevyužijeme šmykľavú blatistú skratku. Pekne po ceste sa s obdivovaním rozkvitnutých lykovcov dostaneme dolu na Podlesok.

Prichádzame k autu a už neprší...no konečne! Je pred treťou, môžeme sa plní dojmov vrátiť domov.  

Odkaz na všetky fotky:  https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7194198