kategórie:
Názov: S Makovicou na Makovici
Dňa: 05.04.2021
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1054889.JPG P1054942.JPG

Popis akcie: 

Chorého Jerguša nechávame doma a vyrážame temer presne načas smer Rankovce. Odtiaľ sa chceme lesnými cestami skratkou dostať na Makovicu a potom už pekne po značke ďalej po hrebeni.

Parkujeme na konci dediny a hneď po rozľahlej lúke začíname pekne stúpať. V spleti lesných ciest sa celkom dobre orientujeme. Len nepočítame s tým, že nie všetko, čo je v mape nakreslené, skutočne ešte existuje. Prechádzame cez potok Hrabovec a pokračujeme ďalej po ceste proti jeho prítoku. Mali by sme sa priblížiť k asfaltke a potom v mieste najbližšej vzdialenosti vylezieme hore. Taký je plán, ale v skutočnosti sa cesta po chvíli temer stráca - teda nestráca, ale pri výchovnom riedení lesa sa nikto nenamáhal spílené mladé stromy aj odniesť (veď komu treba nejakú drevnú hmotu?) a nechal ich pekne popadané krížom-krážom v lese aj po starej lesnej ceste. Ako vidíme zo stôp, používajú ju už len diviaky a podľa počtu stôp je ich tu dobrá horda. Jedného z nich čoskoro aj zazrieme, ale žiaľ, ten nám už neublíži. Zaznamenávame súradnicu a informáciu posielame na štátnu veterinárnu správu, asi chudák pošiel na mor, ale poriadny kúsok to bol. Takže radšej odbočujeme trošku skôr, obchádzame ho naširoko a lezieme strmo nahor asi 60 m. Konečne sme na ceste, ale ako sa ukáže, nie nadlho. Ďalším strmým výšľapom si skrátime ešte jednu veľkú serpentínu a potom už pohodlne po ceste docupitáme až na vrchol Makovice k vežiam. Je tu ešte dosť snehu, ale všade naokolo vykúkajú aj biele hlávky snežienok. 

Konečne nadišla príležitosť spočítať, koľko je vlastne tých veží na Makovici postavených, ale vyzerá to, že sa asi nedopočítame - teraz ich je 6 alebo možno až 8, ak počítame tie 2 menšie vojenské stožiare. Ale za hlavnou vežou už sú zabetónované 4 ďalšie pätky, akoby sa tu chystala nejaká nová stavba.  Vychádzame na vyhliadku pri najvyššie položenom stožiari a - je nám dopriata odmena za výstup - Vysoké Tatry, len v siluete Kráľovka, Jahodná, Prešov, Šarišský hrad a všetky tie krásne nemenovateľné kopce na obzore. Úplne neďaleko kukučkuje na nás veža na Dubníku.

Sadneme si na chvíľku - tak akurát na malú desiatu a pokračujeme po červenej smerom na Herlianske sedlo, Kedysi sme tadiaľto šli na bikoch - aj sme vtedy prenášali cez popadané stromy, teraz je ale temer celá cesta zahádzaná polámanými konármi a aj celými stromami. Fučí presne podľa predpovede a stromy narážajúce na seba vydávajú neskutočné zvuky. Je to stiesnený pocit. Skôr ako na Vyžníku odbočíme z hrebeňa, naskytne sa nám ešte pár pekných pohľadov na sever, na Vranov pod nami, na Mošnícku červenú guľu kukučkujúcu spoza hrebeňa a už odbočujeme nadol po zelenej . Asi nám bolo málo predierania sa mladinou, lebo po krátkej chvíli Makovica skonštatuje, že ideme akosi príliš prudko nadol - a aha, kufor! Našťastie len taký maličký a po krátkom predieraní sa mladinou sme opäť na značke.

Na Rankovských skalách je pomerne husto. Napriek tomu, že cesta k nim je poriadne blatistá sa tam vyštverali aj dvaja bikeri. Vychádzame na skaly, ale zdržíme sa len minútku - duje tu taký vetrisko, že sa pomaly ťažko udržíme na nohách. Tak len skonštatujeme, že niekto zlikvidoval lavičku na skale, urobíme pár rýchlych fotografií a odchádzame. Na dolnej lúke sa chceme ešte najesť nech zbytočne nenesieme zásoby domov. Posedíme na pníčkoch, kocháme sa výhľadom na skaly a keď odchádzame, Makovica konštatuje, že sme prekrižovali našu rannú trasu. Laco sa pousmeje, že zasa sa ten Xiaomi potuluje po mape kade-tade. Sebavedome vytiahne svoj mobil a zíra - fakt, po tejto lúke sme šli hore...ako to. že sme si nevšimli ten výhľad na skaly?

O chvíľku sme dolu pri aute. Teta z chaty, pri ktorej parkujeme, nás ešte donúti pozbierať odpadky, ktoré síce nie sú naše, ale ona je o tom presvedčená, že práve my sme tu tie vlhké utierky porozhadzovali. Tak pozbierame, pozdravíme a odchádzame. 

V Herľanoch pri gejzíre je plno - mal by striekať madzi 15.00-17.00 - nie je ešte ani pol 3-tej, rozmýšľame, či budeme čakať, ale nakoniec sa rozhodneme, že radšej niekedy v lete, keď bude teplejšie.

Odkaz na mapu: https://mapy.cz/s/fevevarodu

Fotky sú tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7145511