kategórie:
Názov: Ružínska jaskyňa
Dňa: 08.02.2014
Účastníci: Makovica, Kopro, Smokie, Romy, Peťa
Hostia: a skoro Igor

P1330654.JPGmost vo vzduchoprázdne P1330658.JPGšliapeme proti potoku P1330660.JPGRomy, netrucuj ! už je to len kúsok P1330666.JPGvýzdoba pri vchode P1330669.JPGľadová armáda P1330674.JPGpohľad z jaskyne von
P1330675.JPGtvary od výmaslu sveta P1330680.JPGPeťa v akcii P1330683.JPGkam postavíme ten foťák? P1330689.JPGľadová medúza P1330703.JPGrozlúčka pred odchodom P1330717.JPGopatrne nadol okolo skaly
P1330723.JPGodraz na hladine P1010822.JPGmedzi cencúľmi P1010858.JPGspinkajúci netopier

Popis akcie: 

Skoré ráno a v 19-ke sedia dvaja zakuklenci... Makovica ale v pohode identifikuje Romynu guľkovanú vetrovku. Tak sa nás na stanici stretáva 6 známych, ale Igor asi nejsde s nami. Snaží sa nás zlomiť a predvedčiť aby sme šli na Roháčku, ale kto by tam šiel v tomto daždi...veru tak, keď vychádzame vlakom z Košíc, začína statočne pršať.

Igor sa presvedčiť nenechal, tak vystupujeme v Ružíne sami. Hneď na začiatku nás čaká statočná šmýkačka blatom a ľadom... pekne to začína. Na moste je taká hmla, že to vyzerá, akoby bol postavený vo vzduchoprázdne.  Trochu po vode, trochu po ľade prechádzame popri chatkách a potom je už pomerne pekne zasneženo a ani nie veľmi mokro. Už je tu geochcipak s pekným ľadopádom a naša odbočka - ups, zmizla z nej biela tabuľa, čo popisovala prírodnú rezerváciu Vozárska.

Prekračujeme popadané stromy a nezadržateľne stúpame dolinou proti potoku. Pár metrov za prameňom odbočuje vyšliapaný chodníček nahor k jaskyni. Využívame ho, aby sme sa nemuseli škriabať strmo dohora. Mokrý sneh sa odlepuje od svahu a šmýka sa nám pod nohami, ale sme opatrní, tak to bezpečne zvádame. V malej jeskynke nie je ani cencúlik, pri vstupe do veľkého portálu nás ale víta aspoň pekná tradičná záclonka na ľavej strane. Na to, ako bolo vlhko a ako prednedávnom mrzlo, je výzdoba zarážajúco chudobná...a topí sa nám opred očami. Stalagmity sa vlastnou váhou topiaceho ľadu prevracajú (niektorým nechtiac pomohli aj návštevníci) a v niektorých sú hotové jazierka prikvapkávajúcej vody, ktorá v tom teple nezamŕza.

Kopro varí vifonku, Peťa čerstvú kávu, všetci tankujeme teplé  nápoje z termosiek. Z toho dažďa je na nás všetko vlhké, až mokré, a to veľmi chladí. Preto intenzívne pobehujeme po jaskyni, fotíme, hľadáme netopiere. Kopro našiel mamu a 2 deti ako spia spoločne pritlačené tesne k sebe. Zabudneme trošku sledovať čas a keď chceme stihnúť vlak, musíme poriadne kopnúť do vrtule. Dolu kopcom to ale ide rýchlo a čo je hlavné, už neprší. Na moste dokonca začína cez hmlu aj presvitať ustráchané slniečko  a ukazujú sa nám krásne odrazy stromov na pokojnej hladine Ružína.

Načasovali sme si to presne, na vlak čakáme len 3 minútky, takže ani nepremrzneme.