Názov: | Ružínska jaskyňa |
Dňa: | 08.02.2014 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Smokie, Romy, Peťa |
Hostia: | a skoro Igor |
Skoré ráno a v 19-ke sedia dvaja zakuklenci... Makovica ale v pohode identifikuje Romynu guľkovanú vetrovku. Tak sa nás na stanici stretáva 6 známych, ale Igor asi nejsde s nami. Snaží sa nás zlomiť a predvedčiť aby sme šli na Roháčku, ale kto by tam šiel v tomto daždi...veru tak, keď vychádzame vlakom z Košíc, začína statočne pršať.
Igor sa presvedčiť nenechal, tak vystupujeme v Ružíne sami. Hneď na začiatku nás čaká statočná šmýkačka blatom a ľadom... pekne to začína. Na moste je taká hmla, že to vyzerá, akoby bol postavený vo vzduchoprázdne. Trochu po vode, trochu po ľade prechádzame popri chatkách a potom je už pomerne pekne zasneženo a ani nie veľmi mokro. Už je tu geochcipak s pekným ľadopádom a naša odbočka - ups, zmizla z nej biela tabuľa, čo popisovala prírodnú rezerváciu Vozárska.
Prekračujeme popadané stromy a nezadržateľne stúpame dolinou proti potoku. Pár metrov za prameňom odbočuje vyšliapaný chodníček nahor k jaskyni. Využívame ho, aby sme sa nemuseli škriabať strmo dohora. Mokrý sneh sa odlepuje od svahu a šmýka sa nám pod nohami, ale sme opatrní, tak to bezpečne zvádame. V malej jeskynke nie je ani cencúlik, pri vstupe do veľkého portálu nás ale víta aspoň pekná tradičná záclonka na ľavej strane. Na to, ako bolo vlhko a ako prednedávnom mrzlo, je výzdoba zarážajúco chudobná...a topí sa nám opred očami. Stalagmity sa vlastnou váhou topiaceho ľadu prevracajú (niektorým nechtiac pomohli aj návštevníci) a v niektorých sú hotové jazierka prikvapkávajúcej vody, ktorá v tom teple nezamŕza.
Kopro varí vifonku, Peťa čerstvú kávu, všetci tankujeme teplé nápoje z termosiek. Z toho dažďa je na nás všetko vlhké, až mokré, a to veľmi chladí. Preto intenzívne pobehujeme po jaskyni, fotíme, hľadáme netopiere. Kopro našiel mamu a 2 deti ako spia spoločne pritlačené tesne k sebe. Zabudneme trošku sledovať čas a keď chceme stihnúť vlak, musíme poriadne kopnúť do vrtule. Dolu kopcom to ale ide rýchlo a čo je hlavné, už neprší. Na moste dokonca začína cez hmlu aj presvitať ustráchané slniečko a ukazujú sa nám krásne odrazy stromov na pokojnej hladine Ružína.
Načasovali sme si to presne, na vlak čakáme len 3 minútky, takže ani nepremrzneme.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5606x