kategórie:
Názov: Ružínska jaskyňa
Dňa: 21.02.2021
Účastníci: Makovica, Laco, Jerguš
Hostia:

P1022490.JPGNiekdajší Mortanov oltár P1022530.JPG

Popis akcie: 

Jerguš je už po angíne, tak sa s radosťou pridáva. V našom malom izolovanom tíme teda tesne po 9-tej parkujeme na moste na Ružíne. Je zamračenô, ale zdá sa, že hmla sa rozplynie a ešte aj slnko vykukne.

Pomaličky pochodujeme po notoricky známej ceste - 5 km tam a 5 späť, niet sa kam ponáhľať. Všetko je poriadne zamrznuté, tak okrajom cesty opatrne kráčame po mäkšom snehu, Schádzame do doliny, cez rampu a už aj stúpame hore Ružinkom. Pod odbočkou na Džim-džam (skratka cez skaly na sedlo pod Šivcom) stojí dvojica kočiek a zhora schádzajú ich partneri - boli vraj zapáliť sviečku k pamätnej tabuli v spodnej časti skál. Je tam pekný ľadopádik, ktorý v tom tieni ešte nejaký čas určite vydrží.

Pri odbočke z cesty prechádzame na vyšliapaný chodník a nožičky sa nám začínajú rozbiehať všetkými smermi. Laco nasadzuje mačky, Makovica si teraz uvedomí, že mačky aj baterka ostali doma a Jerguš konštatuje, že ich má ešte stále v Košiciach, takže z Kysakum si ich ičividne vziať do batoha nemohol. Tak sa teda chabo vystrojení pomaly opatrne dostávame pod skalu. Laco to berie rovno diretissimou pomedzi skaly (ale vraj aj na mačky to bolo náročné). My s Jergušom pokračujeme ešte kúsok popod skalu a potom využívame osvedčený priamy výstup. Vďaka tomu, že sneh už v plusových teplotách zmäkol, dá sa  ísť aj bokom. 

V jaskyni je rozprávkovo. Cencúliky zo zeme narástli celkom nahusto a aj zo stropu sem-tam niečo visí. Laco si len urobí pár fotiek pri vchode a ďalej ani nejde. Tak je z neho celkom dobrý figurant na fotke v portáli jaskyne. Makovica a Jerguš obchádzajú cencúliky, obdivujú, ako do nich žblnká  voda, aj pár filmových pokusov sa zrodilo. 

Dnes je to bez varenia čokolády, tak sa pomerne rýchlo vydávame na cestu späť. Opatrne a bez ujmy schádzame prudké klesanie. Dolu sú 3 oteckovia asi s 5 deťmi v krásnych rýchlošmykových snehuliach, ale vraj majú mačky, Tak im prajeme pekný zážitok a pokračujeme ďalej, Keď schádzame na cestu, na zákrute stretávame ďalšie 3 rodiny, ktoré tiež videli obrázky z jaskyne a chcú tam ísť. Zjavne čakali, kým zídeme dolu, lebo si neboli istí, kam ďalej. Najmenší drobec má sotva 3 roky. Žiadne mačky, žiadne lano, žiadne skúsenosti - navrhujeme im, aby radšej zabudli, ale nechávame rozhodnutie na nich. Nakoniec to dopadlo tak, že jeden ocko s asi 3 deťmi sa vracia a ostatní zrejme pokračovali ďalej - no vrtuľník neletel, tak asi to zvládli bez veľkej ujmy. 

Slnko nás má rado, rozohnalo hmlu a v závere si užívame krásny pohľad na Napoleonov klobúk. Má to ale svoju daň - cesta pod nohami sa zmenila na potôčik, jazierko, bačorinku, či hustú ľadovo-blatovo-snehovú kašu. Z mosta ešte hľadáme kríž,ktorý by mal stáť na druhom brehu. Nič ale nevidíme, tak Makovica len fotí breh, že ho možno nájde doma na fotke - no, nenašla, asi ho vidieť z iného uzhla.

Krátky, ale pekný výletík. Tesne nad 10 km a pred pol jedno sme doma.