kategórie:
Názov: Rozkvitnutý Zádiel
Dňa: 11.04.2015
Účastníci: Makovica, Šaňko, Emka, Andrejko
Hostia: 4 náhodní na nete surfujúci návštevníci- ale páčilo sa im

P1100613.JPGmedzi veternicami iskierníkovitými P1100616.JPGEmku bolia nožičky P1100617.JPGAndrejka láka vodička P1100623.JPGCukrova homoľa P1100626-veterník žltuškovitý.JPGveterník žltuškovitý - prečo, keď je biely? P1100629.JPGposledné skaly tiesňavy
P1100643.JPGza mostíkomn začína stúpanie P1100646.JPGtiesňava zhora z Vyhliadky Na skale P1100660.JPGhlaváčik a fialky - nezvyklé P1100693.JPGnad tiesňavou P1100698.JPGposledné kytice P1100703.JPGpomaly odkvitajú

Popis akcie: 

Tento rok je naozaj divný. Zatiaľ, čo poniklece sa zobudili v prvom návale tepla a teraz už odkvitajú, hlaváčiky disciplinovane počkali na príchod ozajstného tepla a len teraz roztvárajú svoje slniečkové tváričky. A navyše sa poponáhľali aj všetky ďalšie jrné kvietky, tak tu máme dokonalý "výbuch jari". Len tak bez veľkého rozmýšľania sme napočítali 15 naraz kvitnúcich jarných kvetov.....

Ráno na Moldavskej sa k Makovici pridávajú 4 záujemcovia o jarné krásy Zádielu, tak je to veselé. Šaňo volá, že už ide a stretneme sa na parkovisku pri bufete. S jedným prestupom v Moldave sa dostávame do Dvorníkov a pekne po slovensky, ak chceme ésť do prírody, musíme si preventívne užiť trochu výfukov a asfaltu, aby nám toľko zdravia neuškodilo - po slovensky, čaká nás 2-kilometrove cupkanie po asfaltke do Zádielu, lebo tam autobus veru nechodí. Zádiel nám to ale všetko bohato nahrádza - kvety všade - na zemi, na halúzkach stromov, na skalách....a nad nami modré nebo.... a Emka, ktorú po 10 minútach "už bolia nožičky" ...bodaj by aj nie, keď si obula topánky naopak.....a Andrej vyberajúci sa na prieskum ku každej mláčke a na každú skalku. V polovici ties%navy nechávame rodinku ich voľnému tempu a pokračujeme rezkejšie hore tiesňavou, cez mostík a strmo hore na vyhliadku. Povinná zastávka, povinná desiata a fotenie. Makovica sľubuje, že ur uirčite kvitne hlaváčik - nikto z nováčikov nevie, ako vyzerá, ale vedia, že to bude asi niečo exkluzívne - a aj je. Len čo vychádzame z lesa na planinu,. Makovica ukazuje na malé žlté fliačiky na lúke. Tým štartuje orientačný beh od kvietka ku kvietku - od žltých hlavíčikov k modrňým fialkám a poniklecom, pomedzi to ešte prvosienky, chochklačky, zubačky, blyskáč...a takto pekne botanicky sme si okolo na žlto kvitnúcich dieňov došli cez praveký val až k najkrajšiemu miestu - skalnej vyhliadke priamo nad tiesňavou. Ako bonus dostávame celú plantáž všetkých jarných kvietkov. Tak si tu samozrejme posedíme a užívame pohľadov dookola.

Na skalách je plno, zo všetkých strán prichádzajú turisti a výletníci, treba ale povedať s radosťou, že vedia, ako sa správať - žiadne odpadky, žiadne obliezanie nebezpečných skál - presne, ako to má byť. Odtiaľ nás čaká už len zostup späť do Zádielu, posedenie pri občerstvení v bufete a cesta púo asfaltke na autobus s pokusom o stopovanie. Makovica nakoniec stopa chytila - takého plánovaného - vzal ju Šaňko autom, keďže večer ju čakal ešte countrybál.

Presne takto mňá vyzerať radostné turistické vítanie jari.