Názov: | Rozkvitnutý Zádiel |
Dňa: | 02.04.2010 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Kopro, Danka, Tomáš |
Hostia: | Ľubko, Alenka až z Trutnova |
No, vyšlo nám to tak ako každý rok - ráno modrá obloha. Na stanici síce nikto, ale Makovica a Zuzka sa nevzdávajú. O 7.40 dorazili všetci naraz. Naskočili sme do vláčika - vynovejej motorky a už sa aj vezieme.
V Turni skratkou prebehneme pomedzi domy a už aj sme medzi záhradkami a chatkami. Disciplinovane pekne stúpame až k hradu. Jar je ozaj tu - pred mesiacom len suchátráva a sdnes spod nej zovšadiaľ vykúkajú kvietky - fialové, ružové, biele. Tomáš a Alenka preliezli celý hrad, ešte spoločné foto už aj stúpame k vedeniu. Naša túra sa ale stáva veľmi prerušovanou - skáčeme od jedného ponikleca k druhému a fotíme, fotíme, fotíme..... K poniklecom pribúdajú prvosienky a sem-tam hlaváčik, ale tie ešte len začínajú kvitnúť.
Je také lenivé teplo, takže na vyhliadke za priepasťou si sadáme, dávame obed a obdivujeme výhľad. Jelení vrch pomaly mizne takej akejsi divnej hmle a z juhu sa k nám tlačia škaredé modrosivé mraky - asi ozaj spŕchne. Pokračujeme planinou až na Zádielskú skalu -ďalšia vyhliadka, ďalšie driemkanie. Cestou do doliny sa začína meniť počasie - ochladtuje sa, dvíha sa vietor. To nás ale neodrádza od jednej kofolky v chate. Pýtame sa na Janku Fránikovú - nie je ešte tam, má prísť večer. Pri kofole obliekame na seba všetko, čo v batohoch máme, fotíme trasochvosta a rozmýšľame, ako sa volá po česky. Alenka to nevie a Zuzka hovorí, že vraj konipas - overili sme v atlase - ozaj konipas.
Cestou dolu dolinou nás párkrát postraší jemné popŕchanie.Nakoniec ale v suchu stíhame aj poobdivovať homoľu, skonštatovať, že pravidelná lavína opäť spadla a ešte sa nestihla roztopiť, z asfaltu na ceste opäť túto zimu kúsok ubudol. Národ vyšiel do prírody, poarkovisko v ústí doliny je plné a krčma tiež.
Pomaly pokračujeme po ceste na stanicu - tradičné fotenie hradu pomedzi elektrické stĺpy a tradične začína pršať v polovici cesty k cestnému mostu. Našťastie len chvíľku mrholí a potom sa obloha umúdri. Na stanicu prichádzame v predstihu asi 40 minút, ale to je veľmi-veľmi dobre. Tie 2 búrky, čo vzápätí prešli ponad plechovú strechu zastávky, by sme asi ťažko prežili v suchu. Prichádza vlak od Košíc, prerušujeme bábkové šarády a vítame sa s Jankou, ktorá práve prišla. Ešte pár minút a je tu náš vláčik. Bol to pekný, pohodový deň.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4986x