kategórie:
Názov: Rohačka cez Koľvek - predsilvestrovská generálka
Dňa: 27.12.2020
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1010746.JPG P1010804.JPG

Popis akcie: 

Keďže sa dá očakávať, že na Silvestra tu bude príliš husto na to, aby to bolo bezpečné, rozhodla som sa, že treba využiť pekné počasie. Vyrážam ranným vlakom do Kluknavy a ďalej to už  bude klasika...teda temer klasika.

Najprv zabudnem odbočiť k drevenému mostu, ale našťastie sa zavčasu spamätám. Kúsok za mostom odbočujem z asfaltky doprava popod včelíny. Cesta je zmrznutá, tvrdá, tak som pre dnešok bahna ušetrená. Vychádzam k hnojovej jame, ktorá je tu významným orientačným bodom. Od nej už len krížom cez lúku k prvému lesíku a som na modrej...ups, tu bola lúka a teraz je tu hlboká oráčina. Našťastie tiež zmrznutá na kameň, tak len precupitám po vrcholkoch brázd a som na modrej. Pri napájadlách na malej lúčke dostávam prvú dnešnú odmenu - krásny pohľad na kotlinu, v ktorej ležia Krompachy, dedinku Kaľavu na kopci a Kráľovu hoľu vysoko nad tým všetkým. 

Cupitkám ďalej, naberám výšku. Konečne je tu odbočka na hrebeň. Raz-dva som na prvej skalke a už aj si kývam s Tatranskými štítmi, ktoré zatiaľ len tak trošku kukučkujú spoza Sľubice. K oknu dnes nejdem, je tam tieň a silná inovať, tak si to odložím nabudúce. Pokračujem po hrebienku pomedzi skalky. Chodníček je vyšliapaný, takže niet kde zablúdiť, len slnko je veľmi nízko nad obzorom a oslepuje. Ešteže mám veľkú kapucňu, zakryje mi oči ako šiltovka a je to lepšie. Pohodlne zdolávam druhú, tretiu vyhliadku a už aj som na samom vrchu. Posledný pohľad na Tatry, orámovaný konármi plnými prázdnych bukvíc a už aj schádzam zo skál, opúšťam modrý chodník a pripájam sa na lesnú cestu z Ovčieho. Najprv pohodlne, potom strmšie nahor a už sa mi zjavuje pred očami situeta veľkého kríža na Rosypanej skale. Sú pri nej traja turisti - vlastne nie, len dvaja, to tretie je malá drevená socha.

Pozdravíme sa vo vhodnom odstupe, sadáme si každý na svoju skalku a dopĺňame kalórie. Prichádzajú ďalší traja páni aj so psom a vzápätí na to ďalší piati od Kluknavy. Vzájopmne sa pofotíme, zaželáme si krásne sviatky, či posviatky a už sa aj lúčime. Je pred 12-tou a vlak mi ide o 13:36. Tak si teda cestu predĺžim, aby som nemusela tvrdnúť v tej zime na stanici. Obchádzam strmé klesania na modrej a aj na žltej. Je to síce oveľa dlhšie, ale aspoň sa hýbem. Dobieham richnavskú trojicu so psom a počúvam príbehy o jeleňoch a diviakoch, ktoré tu stretávajú. Čím sme bližšie k dedine, tým viac ľudí stretávame, ale je to úplne nič oproti včerajšej Kojšovke. 

Vláčik prichádza načas, takže nemrznem. Bola to pekná generálka na Silvestra pre prípad, že by hrozil príliš veľký kontakt s davom silvestrovaniachtivých.