kategórie:
Názov: Radar, Čaje, Myšle, skrátka juhovýchodné okolie Košíc
Dňa: 29.04.2021
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1065777.JPG P1065835.JPG

Popis akcie: 

Pre opravu bicykla vyrážam neskoro, preto aj viditeľnosť je poludňajšiemu času primeraná, ale všetko stíham.

Fotky: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7205275

Trasa: https://mapy.cz/s/mecovucupe 

Dolu Jazerom až do V. Hutky len prefrčím na plný plyn. Od kostolíka v prvom stupáku si začínam všímať aj okolie - na Mikovom majeri teda pribudlo za posledný rok domov! Stúpajúc na radar zvedavo čučím na hrebeň hôr na ľavej strane a uzatváram stávky sama so sebou - vykuknú, či nevykuknú! I keď je pludnie a poriadny opar, Tatry na mňa počkali. Biele zúbky vytŕčajú spoza kopca a vyškierajú sa na mňa - no kde si? kde sa flákaš? Len im zakývam a odpoviem si, že počkám, kým sa trošku otopia, snehu sa mi už nežiada.

Chcem si načítať Miškovu trasu, aby som trafila k jazierku, ale chyba lávky - nestiahla som si ju do mobilu. Ešteže mám aspoň súradnicu jazierka, tak improvizujem a samozrejme zle. Vyberiem sa odbočkou do Vyšného Čaju a tesne pred prvými domami odbočujem doľava do polí. Mám šťastie, že je sucho, po daždi by to bol horor. Prejdem cez kopček a cesta vchádza na lúky. Pokračujem romantickým lúčno-lesným terénom, cez cestu mi prebehne srnka a odrazu som pri jazierku. Na studni oznam, že voda nie je pitná a jazierko samotné vyzerá dosť nevábne - samé hnedé žabince, málo vody a pálky, ktoré jazierko uňistotne v lete skrášlia, ešte len začínajú rašiť.

Posedenie je tu ale príjemné, dám si pauzičku na obed, aby som vládala, lebo vidím, čo ma čaká. Aj by som hore tou strmou lúkou aspoň polovicu dala v sedle, ale diviaky boli proti - poryli nielen lúku, ale aj cestu. Tak si aspoň všimnem, že už kvitnú prvé jahôdky. Keď vychádzam hore na cestu na okraji lesa, medzi stromami ticho letí obrovský vták  tak ticho vie letieť iba sova. Sadne na neďaleký strom - typické pre sovu, teraz bude odlietať po 10 metrov...opakuje to ešte dvakrát. Pokúšam sa fotiť, ale nakoniec sa dáva na ústup a odlieta hlbšie do lesa.  Ja pokračujem po červenej, potom žltej a potom zelenej miestnej značke - tie sú len na mape, v teréne už dávno zmizli, len sem-tam je na strome nejaké koliesko. Mierne blatnou cestou prichádzam k asfaltke pod Margitou. Parádny zjazd do Olšovan a potom vlnovkou do Bohdanoviec. Cestou ešte ponaháňam 2 bažanty stepujúce na ceste a potom už len dávam pozor na predbiehajúce autá. Našťastie o chvíľku odbočujem do Vyšnej Myšle. Pred dedinou je železničný podjazd a pred ním smerovka doprava k Močidlu. Cesta je pekná, idem sa tam pozrieť. Aj miesto je to pekné. Historický popis hovorí, že je tu teplý prameň, ktorý v zime nezamŕza (teraz na jar je na dotyk poriadne studený). Voda sa v upravenom potôčiku - čoskoro v ňom rozkvitnú vodné kosatce - dostáva do malej mokrade s plytkými jazierkami.

Vraciam sa na cestu,prejdem popod podjazd (zabudnem si všimnúť, či sú u bocianov doma) a odbočujem doprava na modrú cyklotrasu. Vedie v práve rozkvitnutom trnkovom tuneli. Najprv po rovinke, potom nechutne stúpam nad Olšavu s pekným výhľadom na Myšliansku skalku. Tam je pri ceste vybetónovaná platňa a pri nej plagát, že tu bude Myšlianska vyhliadka. Odtiaľ už len klesám cestou mizernej kvality až k  brodu cez Olšavu - samozrejme, voda je rýchla a vysoká, takže darmo ma tam cykloznačka posiela, tadiaľ cesta nevedie. Podľa mapy viem, že by tu mala byť možnosť prejsť aj po ľavom brehu Olšavy. Je to rozryté, trochu blatné, tečú tu 2 malé potoky, ale suchou nohou sa dostávam až k mostíku pod Koscelkom.

Pri svätom Jánovi Nepomuckom zastávka musí byť, zvyšok obsahu batoha chutí skvelo a už ma čaká len expresný presun domov, aby som stihla stretávku o piatej. 

Opäť jeden pekný, novinkami nabitý deň.