kategórie:
Názov: Prielom Hornádu po ľade
Dňa: 23.01.2016
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa. Laco
Hostia:

P1200382.JPGumelec Mráyik P1200391.JPGTatry na obzore P1200397.JPGaj z Tomašáku P1200418.JPGkonečne na ľade P1200419.JPGkrásne zamrznutá hladina P1200425.JPGtu bol macko
P1200430.JPGmiestami musíme na stupačky P1200437.JPGďalšie Mráyikove pokusy P1200440.JPGstupačky Pod Mlynom P1200447.JPGa zasa na pevnom ľade P1200457.JPGvaríme a topíme ľad P1200468.JPGpod mostom
P1200476.JPGnad Let. mlynom poriadne prituhuje P1200481.JPGchodníčkom popri skale nad vodou P1200495.JPGa miestami temer aj pod vodou P1200498.JPGPeťa ako ťažné zariadenie P1200511.JPGtu spadla helikoptéra P1200514.JPGvšetci spolu
P1200517.JPGkrásna kulisa P1200525.JPGa opäť pod mostom P1200534.JPGrizikový prechod pomedyi diery P1200539.JPGa zasa na stupačkách P1200548.JPGkačičky bez neoprénu P1200552.JPGvodnár potočný močí nohy ako v júli

Popis akcie: 

Tak sa nám to raz zasa podarilo. I keď Old-boys po utorkovom prechode posielali poplašné správy o vodou zaliatom Prielome, poriadne prituhlo a my sme si užili ľad.

Kika evidentne zaspala, tak odchádzame len vo štvorici. Vlak je plný turistov, chystajú sa tak ako my do Prielomu, ale aj na Galmus. Vystupujeme v Sp. Tomášovciach a pohodových -12 a hmla z Košickej stanice vymieňame sa sviežich -17 a Tatry ako na dlani. Rezkou chôdou prechádzame dedinou a v stúpaní musíme zvoľniť tempo, aby sme sa nespotili. Stretávame dokonca aj trénujúceho bežca...ktovie, možno sa chystá do Grónska. Na Tomašáku nie sme sami a postupne sa začínajú trúsiť ďalší ľudia. Obdivujeme krásne samovražedné selfie na hrane skaly Tomašáku a máme zhora chuť zakričať - ešte kúsok dozadu prosím.... pár fotiek a už aj utekáme v ústrety Hornádu. Chodník nadol našťastie nie je zľadovatelý. Peťa nasadzuje lidlacké nesmeky a vytešuje sa, ako pekne držia na teréne (kým sme prišli do Hrdla Hornádu, stratila polovicu štuplíkov, takže zrejme ide o jednorazovky). Kúsok ideme po chodníku, ale s prvými stopami sa poberáme aj my na zamrznutú rieku. Pod jedným mostíkom  Peťa zameriava stopy - zvláštne stopy a veľké stopy, takže to určite nebol jazvec, ale macko sa asi zobudil a šiel sa napiť.

Až po Letanovský mlyn to tak striedame - rieka-breh, lebo je veľa polámaných úsekov. V doline ani nohy, len ako sa blížime k Letanovskému, trúsia sa v protismere ľudia - čím ďalej, tým viac. Vidíme kadečo, dokonca aj korčuliarov na stupačkách - na nohách majú chlapci evidentne fungl nové korčule a v očiach niečo medzi smrteľnou hrôzou a návalom adrenalínu - to by mali vidieť chlapci z Horskej služby. Posledný úsek prekonávame po stupačkách a na záver kúsok aj po ceste, nechce sa nám zbytočne provokovať, na kúpanie je trošku chladno. Pod Letanovským mlynom je hlavný stan všetkých prechádzajcich priamo na rieke asi 30 m za mostom - tam totiž svieti slnko a je aspoň trošku teplejšie. Koprovci samozrejme varia vifonku a horúci hrnček sa skoro "pretopil" až do Hornádu. Ešte neodmysliteľná fotka "pod mostom" a vydávame sa v ústrety skutočnej zime a skutočnému ľadu. Za zákrutou pri Letanovskom mlyne na nás vanie z doliny ľadový vzduch ako z nejakej smrtnej hory. Oproti nám idú celé procesie bežkárov, korčuliarov i pechoty - ako na Václaváku. Laci si užíva svoju premiéru na ľadovom Prielome, okrem toho, že skúša pevnosť ľadu hádzaním svojho tela do ležatej polohy, odskakuje si zo stopy do stredu koryta, podupkáva, prekopáva bubliny.... skrátka testuje svoje šťastie, ktoré sa mu tentoraz našťastie neobrátilo chrbtom. Do hrdla prichádzame bez ujmy, ak nepočítame to, že Makovica chcela šliapnuť do rozmočeného ľadu na kraji pri berhu a ono to nebol rozmočený ľad, ale hladina rieky s ľadovou triešťou navrchu. Našťastie sa pohyb nohy smerom nadol zastavil na úrovni "voda po členky" a návleky urobili svoje - v tom mraze síce návlek aj vibramka okamžite dobiela omrzli, ale nohy ostali suché. Na záver v Hrdle pozorujeme kačičky, ako sa veselo, len tak bez neoprénu čľapkajú vo vode, potápajú sa a ešte malý našuchorený vtáčik vodnár potočný močí nohy (korisť vraj chztá tak, že sa nepotápa, ale doslova sa prechádza po dne potoka) ako v tropicokm lete..... kam sa na nich hrabe človek.

Škoda len, že nás čaká ešte hodinové pochodovanie po asfaltke. Nebyť tohoto núteného pochodu, bol by to ozaj deň s dvojitým D. Tak aspoň frfleme na impotenciu rozvoja turizmu v Slovenskom raji.