Názov: | Predjarná Rohačka |
Dňa: | 05.03.2011 |
Účastníci: | Makovica, Janni, Tete, Kopro, Danka, Maťo, Boris |
Hostia: | a 10 trampov |
Podľa plánu máme ísť do Margecian, ale plán sa mení - rozhodli sme sa, že to dnes trošku natiahneme a pôjdeme s trampami z Kluknavy. Vo vlaku Kluknavu meníme na Richnavu - teta sprievodkyňa nenamieta, tak vystupujeme bez nepríjemností o zastávku ďalej.
Vydávame sa nepríjemne monotónnou cestou cez Richnavu, ktorá plynule prechádza do Kluknavy. Krátka zastávka pri malej kaplnke a už odbočujeme hore regulovaným potokom. Krčmička Pelikán zúrivo kýve svojimi krídlami a trampi veru neodolajú. Kotvia na rannú kávu a my pokračujeme pekne ďalej hore dedinou. Maťo a Boris idú s nami. Odbočujeme do Hnojného úvozu, pokračujeme Močovkovým jazierkom a Zápachovou lúkou - skrátka vidiek ako vyšitý. Potom si s nami zahrala aj modrá značka a posiela nás pod zem. My sme síce krti, ale máme radi slnko - tak ju teda nepočúvame a šliapeme veselo dalej. So stúpajúcou nadmorskou výškou (veď dnes máme prevýšenie doslova tatranské - na 4 kilometroch 760 metrov) pribúda snehu a doslova prichádzame do Mrázikovho kráľovstva - stromy aj kríky v bielom šate proti m odrej oblohe - to sme asi ani nečakali. Odbočujeme na skalky nazývané Koľvek - je tam už aj značky odbočky k vrcholu, takže trafíme hneď. Priamo na skalách sa nám dve fenky - stará známa rasselka Ria a čierna kučeravá Missy - prvýkrát pobili - nebol to pekný pohľad ani posluch....
Vraciame sa späť na chodník, vedie Borisko, ktorý zrejme má radšej necesty ako cesty, tak sa teda predierame a preskakujeme z kameňa na kameň, ale zvládame to v pohode. O chvíľku sme pri chate, kde máme založiť oheň a počkať ostatných. Borisko sa vyznamenáva tým, že má pripravený dostatok suchej brezovej kôry, ostatní "oberajú" zo stromov suché konáre a o chvíľu už ohník pekne puká a desne dymí. Kopro a Danka "zúrivo" strúhajú ražne, Janni vyberá z batoha lídlovské klobásy. Čakáme na ostatných, ale keď neprichádzajú, opekáme, vyrábame statnú pahrebu, pcháme do seba klobásu bez chleba (kto by kupoval ku klobáse chlieb!!!), potom nám je zle, slnko už prestáva svietiť aj na dolný koniec lúky a trampi stále nikde. Tak tých dvoch, čo sa už veľmi tešia (kto vie, či na svojich rodičov alebo na kuracinku v ich batohu), nechávame pri ohni svojmu osudu a poberáme sa ďalej. Po 20 minútach prichádzame na Rozsypanú skalu. Posedenie na slniečku pri soche, pár fotiek, Makovica čekuje vlak a oznamuje, že máme na to asi 1,5 hodiny, aby sme dorazili do Margecian.
Stíhame ešte na Roháčke záznam do knihy, stavbu minisnehuliaka a kolektívne foto a čo nasleduje potom, ani nechcite vidieť - kamzíky by sa za nás teda ozaj nemuseli hanbiť. Skáčeme, šmýkame, pomaly kotrmelcujeme dolu kopcom, skrátka od trianguláka na Rohačke sme v Margecanoch na nástupišti presne za 50 minút. Tete má síce asi v polovici krízu, ale keď Makovica zvolní s tempo s výrokom, "veď sa nemusíme pozabíjať, vlak ide aj o hodinu", malá slečna odrazu dostane krídla, letí dopredu, tam sa zastaví a pokrikuje na nás - hej, veď poďte, pridajte, to stíhame..".... tak pridávame a stíhame.
Kopro a Danka nám už stihli kúpiť lístky, tak máme ešte čas posadiť sa na 2 minútky na lavičku. Prechádzame celým vlakom, kým nájdeme jedno voľné kupé. Makovica oznamuje, že domov ide autobusom. Všetci ju vyfujkajú, vraj to sa napíše všetkým, že trhá partiu a vôbec, nehanbí sa? Tak sa teda nechce hanbiť a ide domov pešo cez mesto - špinaví sme ako prasiatka, ale je nám fajn.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5877x