Názov: | Povedľa Rozlomitov na Tvrďáka |
Dňa: | 30.04.2016 |
Účastníci: | Makovica, Laco |
Hostia: |
Pôvodne sme mali ísť 4, ale ráno volajú Ševecovci, že musia čakať na kuriéra s nejakou dôležitou zásielkou. Ak nepríde ani Laco, bude sa musieť Makovica vydať do skál sama. Laco našťastie nesklamal.
Vo Veľkej Lodine vystupujeme viacerí. Naši známi ale idú najprv navštíviť pohostinské zariadenie a potom polezú hore po modrej. My hneď vystupujme lúkou za stanicou, okolo prameňa (keby sme to nemali v popise, tak si ho ani nevšimneme) a pokračujeme hore potokom. Nachádzame popisovaný červený kríž na strome - vraj po týchto značkách máme ísť hore, kým neuvidíme prvé skaly....ale keď my ich vidíme už teraz. Tak vzorne odbočujeme ku krásnej vápencovej skale, celej obkvitnutej žltou taricou. Užívame si prvé výhľady, obliezame skalky a podľa popisu odbočujeme poza skaly doľava. Neustále stúpame okolo ďalších a ďalších skál, len to očakávané mesto vežičiek nie a nie sa objaviť. Po väčších, či menších obliezaniach, brodeniach v lístí po stehná, preliezaním popadaných stromov, obliazanie skál nahusto porastených machom, o pol jedenástej vychádzame na hrebeň. Pohľad na gps ukazuje, vraj sme Rozlomity asi o 300 m obišli...nikto nevie kde, ale aj to, čo sme videli a zažili, bolo krásne.
Rýchlo prepočítavame časy a pridávame do tempa. Obliezame skalky na hrebeni, občas sa nám naskytnú výhľady na dolinu Hornádu. Najkratšou cestou dodupene na Prielohy a bez oddychu pokračujeme na Vysoký vrch, kde stretávame Víkenďákov na Horskej 50-ke. Krátka pauza a letíme ďalej, do Koprovho štartu na Trvďáku ostáva ešte 3/4-hodina. Nakoniec to stíhame a k bariéram na trati prichádzame presne o 12.30. Telefonát Peti a zisťujeme, že štart mešká, tak ešte máme čas. Potom Kopra sprevádzame kúsok po trati, potom skratkou na lúku na Hrešnej k ďalším disciplínam a dolu zjazdovkou. Úspešný dobeh po uši zablateného Krta (do cieľa liezli pretekári ozaj ako Krtko z kopčeka) a môžeme ísť. Bus ide o chvíľku, tak pridávame do tempa - nepomohlo, bus odišiel bez nás. Krátka diskusia a naše rozhodnutie, že teda ideme pešo, prerušil jeden z okoloidúcich pretekárov - vraj keď počkáte, kým sa prezlečiem, tak váz vezmem, mám miesto v aute. Skutočne, o chvíľu zastal pri obrubníku, my nasadáme a vezieme sa - vďaka neznámy priateľ s číslom na hlave.....dobrý človek ešte žije - veď vám to stále hovorím, tak mi už uverte......
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4895x