kategórie:
Názov: Po náučnom banskom chodníku vo Vyšnom Medzeve
Dňa: 10.10.2020
Účastníci: Makovica, Braňovci, Šandyovci, Kopro, Nika
Hostia:

P1750703.JPGlesným chodíčkom ku krížu P1750737.JPGopekačka pri mlynčeku

Popis akcie: 

Makovicino pozvanie na pečené jablká a kukuricu prijali 3 rodinky, teda spolu 6 drobcov. Máme veľkú ambíciu - prejsť viac ako 5-kilometrový náučný chodník vo Vyšnom Medzeve.

Parkujeme na hornom konci pri kaplnke a cez lúky sa vydávame po značke. Gabika zazrie pod stromami prvú bedľu - a už sa to sype - bedľa tam, bedľa tam, ďalšia hore na lúke a pri nej krásne bodkované húsenice - Kopro zisťuje, že z nich bude vidlochvost. Hneď vedľa rastie citrónová materina dúška. Pri cestičke rastú trnky - Šandy ich chutná, ale nikto to neche opakovať za ním. Makovica nám ukazuje bršlen - biskupské čiaopočky a rastlinku  hviezdnik, ktorá prišla až z Ameriky. Vchádzame na úzky chodníček do lesa. Emkin kočík sa tam len tak-tak zmestí. Našťastie, je už hore a s radosťou cupitá sama, takže kočík Majka tlačí iba prázdny. Les je úžasný, stále máme čo obdivovať. Pod nohami bukvice - aj sme ochutnali, tisíce žaľuďov praskajú pod nohami, pri chodníku podpinky, červené muchotrávky, celé záhony bielych prášnic a pomedzi to aj pôvabnice fialové. Konečne sme na hornom konci chodníka. Prechádzame cez mostíky a potom strmo hore na asfaltku ku krížu. Už sme poriadne hladní, takže Kopro s Nikou a Braňo s Peťkom idú ešte k štôlni a my ostatní sa poberáme k altánku založiť ohník. Skutočne, kým prídu, oheň už horí. Opekáme úžasne sladkú kukuricu, taká skaramelizovaná chutí výborne. 

Deti majú rozprestretú deku, tak sa kolektívne na nej váľajú. Lenka, nikto nevie kde, čapla do vody a má mokrú botasku a ponožku na ľavej nohe. Dávame ju sušiť nad oheň, ale medzitým sa obula a tú mokrú ľavú botasku si natiahla na pravú nohu, takže má mokrú už aj druhú ponožku. Končí teda so zákazom pohybu mimo deku a na nohy dostáva mamine rukavice. Ostatní ju teda obsluhujú ako princeznú.  

Všetko sme opiekli, všetko sme spapali, môžeme sa vybrať na cestu k autám. Emka sa uvelebí v kočíku a o chvíľku už spí. Nika sa kúsok nesie, potom ide pešo a potom opäť na koňa k tatkovi. Lenku nesie Gabika, lebo ponožky síce vyschli, ale botasky sú premočené. Z malých detvákov-predškolákov-teda do cieľa celkom úplne po vlastných docupitá len Broňa, a to ešte s veľkou bedľou v ruke. Chlapci sa vyberajú skratkou cez kopec k autám a my ženy a deti ideme pekne po značke. Na okraji dediny nás ale prekvapujú chlapci - pobehli si k autám a čakajú nás hneď na začiatku asfaltky. Nakladáme polospiace deti do áut, ešte posledný pohľad na krásne, slnkom zaliate lesy okolo nás a odchádzame domov. Vďaka za ten krásny, slnkom zaliaty deň, ktorý nám meteorológovia veru nesľubovali. 

PS - neuveríte ale Kopro si vzal domov jednu maličkú bedličku, upiekol ju a spolu s malou Nikou aj zjedol...a vraj bola fajná... :-)