kategórie:
Názov: Po červenej cez Horný vrch
Dňa: 11.11.2021
Účastníci: Makovica
Hostia: Janka

P1176777.JPG P1176852.JPG

Popis akcie: 

Príjemné zistenie, že autobusy už opäť zastavujú na Sorošne v sedle a že z Moldavy ide bus vo vhodnom čase, nám dáva možnosť prejsť si hrebeňovku poplanine. Dohadujeme sa s kamoškou Jankou a tešíme sa na inverziu.

Inverzia sa koná, ako vychádzame do Jablonovského sedla, z Hrušovských chatiek vidieť len ten najvyšší rad. Vystupujeme a bez zdržiavania hneď vyrážame. Hneď z prvej vyhliadky vidíme pod sebou biele mlieko a z neho vykúka len kopec s Krásnou Hôrkou. Máme ale smolu, slnko sa neukázalo, nad nami je ďalší závoj hmly, takže ani tá inverzia nevyzerá tak, ako by sme si predstavovali.

Červená nás vedie peknými lúčkami, lesom, koberec lístia šuští pod nohami. Makovica každú chvíľu zdvihne nejaký list...vraj,čo to môže byť za strom.... Prichádzame k Mútnej studni - no, ten názov sedí presne. Voda mútna, vyteká do žľabov, asi by sme ju nepili. Tu ešte tesne za nami drží trojica turistov, čo prišla tým istým autobusom, ale tu ich už definitívne nechávame za sebou. Chvíľku posedíme a poberáme sa ďalej. Červená sa krúti po okrajoch lúk a krížom cez lesíky. Prechádzame okolo zaujímavého skalného útvaru po ľavej strane chodníka. To určite musí byť nejaká jaskyňa tam dolu pod tými skalami - no veď keby sme sa boli pozreli do mapy, zistili by sme, že to je Sovia priepasť - darmo, chýba nám tu Rado, hneď by vychrlil zo seba všetky encyklopedické vedomosti aj o tejto diere v krase... :-)

Prichádzame ku Krasovmu jazierku - teda k tomu, čo po ňom ostalo. Je to úžasný symetrický výtvor prírody - krásny kruhový závrt a vedľa neho krásny kruhový záhon vysokej trávy. Asi ani z tohto vodného zdroja by sme nepili. Pokračujeme ďalšj cez oblasť, ktoré má na mape meno Snivé hory - no, nesnívame, ale kocháme sa výhľadom z vyhliadky pár metrov od chodníka. Vidíme na rybníky - hmly v doline sú žiaľ už  preč, ale nad nami je ešte sivo, takže aj tak by to nebola žiadna sláva....

Pokračujeme ďalej, odrazu sa Makovica spamätá - odbočka, tu by mala byť odbočka. ... kuk do mapy - prešli sme ju, ale našťastie len o pár metrov. Anjel strážny nás upozornil včas.  Odbočujeme doprava neznačenou cestou, Klesáme dolu a o chvíľu sa pripájame k žltej a tej sa budeme viac-menej držať až do dediny. O chvíľku vychádzame na lúky a je čas jesť. Sadáme, papáme a pomaly vychádza aj slniečko. Naľavo spoza stromov kukučkujú skaly Zádielskej doliny, pod nami po ceste idú autá ako malé zápalkové škatuľky a napravo spoza stromov vykúka hladina Hrhovských rybníkov. Je stále jasnejšie a jasnejšie, slnko nám svieti do očí a sťažuje nám cestu exponovaným úsekom cez skalky. No, tu by sa ozaj asi išlo lešie opačným smerom. Ako srnky skáčeme zo skalky na skalku a o chvíľu sme v lese. Schádzame až nad trať. Tu značka odbočuje do dediny, ale my chceme ísť ešte do Oltárnej jaskyne, takže sa držíme na tejto strane a lesnou cestou si to skracujeme k strmej odbočke. Výstup k jaskyni je ozaj nečakane strmý, dostávame sa do dažďa drienkových listov - pri každom dotyku okolitých kríkov na nás len tak pršia. Značka píše 30 minút, ale za necelých 20 minút sme hore. Okukneme maličkú jaskyňku a presunieme sa ešte pár metrov na vyhliadkové rebro, ale výhľad nás veľmi neosloví. Fotka proti oblohe sa však vyplatí.

Cesta nadol je vskutku "veselá" - ako sa to často stáva, odbočka k jaskyni je značená jednosmerne - teda nahor. A tak teda tipujeme, po ktorých kameňoch sme to liezli  nahor. Keď sme už skoro dolu, stretávame košického značkára. Prehodíme pár slov a pokračujeme do dediny k vodopádu. Dlho bolo sucho, takže aj menšie množstvo vody tomu zodpovedá. Potešujúce ale je, že je tu krásne čisťo a upratano. Kury v priľahlom kuríne len tak postávajú a zvedavo nás okukujú. My zas okukáme vodopád a presúvame sa na hlavnú cestu k zastávke autobusu. Ešte 15 minút a je tu - exresným tempom len s 3-4 zastávkami sme o chvíľu v Košiciach

všetky fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7864530 

trasa tu: https://sk.mapy.cz/s/cubacasefo