kategórie:
Názov: Otváranie zimného raja
Dňa: 04.01.2014
Účastníci: Makovica, Kopro, Gabo, Viktor, Peťa, Adam, Ľubko
Hostia: naši internetoví priaznivci

P1320850.JPGkrajšia verzia okolitej hmly P1320852.JPGTomášovský "výhľad" P1320853.JPGa Tomáš na Tomašaku P1320856.JPGschádzame do Prielomu P1320858.JPGrozprávková scenéria Prielomu nové P1320869.JPGna stupačkách
nové P1320871.JPGtesne nad vodou P1320875.JPGPod mlynom je stále veľa ľadu P1320880.JPGna Letanovskom mlyne P1320897.JPGv zátoke pred odbočkou do Kláštorskej P1320900.JPGešte raz P1320906.JPGprvý vodopád v tiesňave
nové P1320912.JPGMakovica hore a zvyšok ešte dole P1320917.JPGmanželke trčia len nohy z batoha P1320935.JPGtoľkoto nám chýba k inverzii P1320937.JPGkulinárske hody P1320939.JPGokno z Mordoru do Raja P1320944.JPGstatná laň - žeby obeť vlkov

Popis akcie: 

Ráno je také ako posledných niekoľko dní - teplo, hmla, mokré chodníky. Makovica nastupuje do 19-ky a jej pochybnosti, či vôbec niekto na stanicu príde, rozptyľuje Viktor, ktorý sa usmieva zo sedadla. Podobne to pokračuje na stanici, keď sa k nám pridávajú aj dvaja naši internetoví priaznivci. Peťa sa budí až na Koprov telefonát, teda zaspala a bude nás naháňať rýchlikom. Vystupujeme v Tomášovciach. Tam sa k nám pridáva ďalší priaznivec s otázkou - vy ste tí košičania, čo idete do raja? no, kam by sme asi šli, keď vystupujeme v Tomášovciach. Tak sa teda zoznamujeme a spoločne v neuveriteľnom počte 9 + jeden na ceste vyrážame smer Tomašák.

Hmla je taká rozprávková, už len lietajúce bosorky tu chýbajú. Viac po pamäti ako podľa značky triafame správnu cestu do lesa a už sme aj na Tomašáku. Makovica podáva vyčerpávajúci výklad toho, čo by sme videli, keby.... najmä tie Tatry by mohli byť úžasné. Polokrokom a pološmykom sa dostávame dolu k Hornádu. Tu nás už, na naše prekvapenie čaká Peťa - hmmm, asi sa už stotožnila so svojim maskotom a preletela tú cestu ako taká malá vranka. Sme teda už všetci, môžeme vyraziť. Po snehu ani stopy, o chvíľu sa ale začínajú objavovať prvé ľadopády, ktoré ešte odolali dlhodobému teplu. Spolu s nádherne smaragdovou kulisou vody Hornádu vytvárajú celkom pekné obrazy. Našťastie neprší, ani sa hmla nezráža, takže celkom príjemne pokračujeme. Treba len dávať pozor na korene a skaly, ktoré sú mokré a miestami poriadne šmykľavé. Na stupačkách je už ľad aj na dosah, klasicky najmä stupačky Pod mlynom nás na chvíľu prenášaju do ozajstnej zimy. Dobiehame nejakú väčšiu partiu, ale na Letanovskom mlyne ich pohodle predbiehame. Krátka zastávka na posilnenie, smutné konštatovanie, že bufetár má zimné prázdniny a už aj cupitáme ďalej. Prichádza pár rizikových úsekov na tienistných miestach pod skalami, kde sa zachoval pomerne súvislý ľadový koberec, ale všetko v pohode zvládame. Ani sa nenazdáme a sme na lávke pod Kláštorskou. Ďalšia krátka prestávka, poniektorí prezúvajú topánky a vraj - to nie sú topánky na batohu, ja nesiem so sebou manželku a len nohy jej trčia z batohu.... tak sa celú cestu ďalej smejeme, že ako sa má manželka. 

Našťastie je v potoku málo vody, tak skáčeme po kamienkoch a suchou nohou prekonávame priamo v koryte potoka celú tiesňavu. Z ľadopádov sú len drobné zvyšky. Obdivujeme najmä deravé záclonky z topiaceho sa ľadu, ktoré držia na skale a kmeňoch stromov vyslovene iba silou vôle. Nad Machovým vodopádom sa zopár nedisciplinovaných jednotlivcov vyberie mimo značkovaného chodníka (ani o tom chudáci nevedia), tak sa potom v mliečnej hmle na Kláštorisku zvolávame pokrikom. Stačí jediný pohľad nahor nad strechu chaty (ktorú síce z diaľky vôbec nie je vidieť, ale my vieme, že tam je) a vieme, že dnes máme smolu - ak chceme zažiť inverziu, musíme urýchlene nakopať kopec vysoký asi 50 metrov - toľko nám chýba, aby sme sa dostali nad hmlu. Chata je - ako tradične - zatvorená, ale nás to nevyvedie z rovnováhy - štartujeme variče a o chvíľu nás zahrieva teplá káva, vifonka a nakoniec aj cesnaková polievka.

Hmla opäť hustne a zalieza až do kostí, tak sa vydávame na cestu späť. Po červenej smerom na Letanovský mlyn sa nám na chvíľku otvára okno z Mordoru do Raja - nad nami modré nebo a na ňom doslova anjelské obláčiky. A o 5 minút tvrdý návrat do reality - vedľa chodníka leží strhnutá statná laň - bola tu poriadna hostina - zrejme vlci ju totálne ohlodali.

Prekonávame šmykľavé zaľadnené úseky a dumáme nad tým, akože chce túto cestu stihnúť autor tabule na Kláštorisku za 37 minút. Jjediné riešenie sú sane - a samozrejme v neopréne, keďže na záver ho čaká kúpanie v Hornáde. Z Letanovského mlyna podvedome pridávame do kroku, každý čaká, aký pohľad sa nám naskytne pri východe z lesa - to, čo vidíme... no, ešteže nám obraz trochu rozostruje okolitá hmla. Takto to asi bude vyzerať na svete po tretej svetovej.... diskutujeme o tom, kto by to tu mal zrekultivovať - je nám to jasné, ale skutočnosť bude zrejme úplne iná.... 

V Letanovciach máme ešte vyše hodiny času, tak sa pred zimou ukrývame v miestnej krčme - kde síce nie je veľmi teplo, ale  aspoň nám ponúknu teplý čaj. Cestou späť učíme nováčikov slovný futbal - chvíľku im to trvá, ale nakoniec sa tiež dobre bavia.

Vo vlaku Makovica vyťahuje z batoha Dobble a všetci, veľkí aj malí sa postupne dobre bavíme. Rekordérkou dňa je Peťa - 29 kartičiek sa asi ešte nikomu nepodarilo. Bol to krásny deň a ako skonštatovali naši internetoví priaznivci - bolo s nami veselo.....