kategórie:
Názov: Otváranie chodníkov vo Vihorlate
Dňa: 12.06.2009 - 14.06.2009
Účastníci: Makovica, Janko, Maťo B., Danka, Kopro, Kamil, Peťa, Veronika, Jarko
Hostia:

P1010840.JPGpred michalovskou stanicou P1010841.JPGzačíname stavať stany P1010843.JPGprvý už spolovice stojí P1010844.JPGa už celkom stojí P1010846.JPGpo dobre vykonanej práci odchádzame P1010849.JPGnástup na rannú túru - sledujete to nebo?
P1010853.JPGšarmantné krtice-hostesky P1010860.JPGMaťo akoro ako zelený mužíček P1010869.JPGna Sninskom kameni už leje - za namiMorské oko P1010873.JPGa stále prší P1010874.JPGOfček sa mení na ružové prasiatko P1010880.JPGdruhý vrchol Sninského kameňa...
P1010882.JPG...s krížom na vrchole P1010887.JPG2 pršiplášte - jedna hlava P1010897.JPGzvláštny kameň s reliéfom z každej strany P1010903.JPGMalé morské oko P1010904.JPGtabuľa na brehu Morského oka P1010906.JPGuž sme v suchu a relatívnom teple
P1010907.JPGcentrálna orientácia v Remetských Hámroch P1010908.JPGšliapeme strmo nahor P1010921.JPGvrchol Vihorlatu P1010930.JPGMakovica a náš hostiteľ P1010935.JPGto je počasíčko P1010938.JPGaj Koprov bike sa zúčastnil
P1010944.JPGsíce momentálne pasívne ako tlačený.... P1010949.JPGa tu sme všetci neleniví P1010952.JPGKopro mizne v zeleni P1010969.JPGa v blate P1010983.JPGvýstup na posledný vrchol - Lysák P1010997.JPGrelax vo vestibule michalovskej stanice

Popis akcie: 

Prijali sme pozvanie michalovských turistov a vydali sme sa na ďaleký východ - niektorí vlakom a busom, trahňja statoční - Janko, Peťa a Kamil sa rozhodli prekovať túto cestu na bikoch. Z pôvodných avizovaných 103 km bolo ale nakoniec 133, dve búrky a roztrhnutá reťaz.

Ale o tom napíše bliťňžšie Janko.

My vlakoví sme sa pohodlne doviezli priamo pred kulturák v Remetských Hámroch. Organizátori nás presviedčali, aby sme nestavali stany, ale spali v kulturáku, ale tej nádhernej vykosenej lúke sa nedalo odolať. O chvíľu už stáli stany. Kopro dojachal z Michaloviec na biku a ešte nám pomohol dostavať posledné obydlie,. Vtom zavolala Peťa, že Kamil mal nhodu a tlačí bike. Oni dvaja s Jankom dorazili o 20.45. Zhodili reťaz z Petinho biku a Kopro sadol na svojho tátoša a letel za Kamilom - konečne mohol legálne aj s požehnaním tety vedúcej jazdiť potme a ešte k tomu aj rýchlo. Obaja dorazili okolo desiatej. Porozkladali sme na pódiu všetky mokré veci a odobrali sme sa do stanov.

Ráno nás vítala modrá obloha. Michalovčania nás naložili do áut a odviezli pod Morské oko. Naše 2 šarmantné asistentky v krtkovských tričkách podržali trikolóru a zástupca starostu ju slávnostne prestrihol. Vydali sme sa po novej zelenej značke - Vihorlat je ozaj pralesoidné pohorie. Keď sme sa dostali na hrebeňovú červenú značku, začalo jemne poprchať. keď sme dorazili na Sninský kameň, už statočne pršalo a pri Malom Morskom oku celkom solídne lialo. Pri Morskom oku sme pri zámočku nakŕmili pstruhy, teda bolo ich tam neúrekom, hádam strčiť ruku do vody a ožerú nám ju ako pirane - veď keď sú hmyzožravce, tak sú to vlastne dravce.

Späť sme sa odviezli zasa autom. Veronika bola smutná, že sme prešli LEN 16,5 km, najprv chcela ísť dolu cestou pešo, ale pri ozrejmení, že ide o 8 km asfaltu, to radšej vzdala.

Popoludnie a večer sme strávili v sále kulturáku - trochu sme sa hrali, trochu sme pozerali videofilmy a fotky zo zahraničných akcií, varili vofonky a sušili oblečenie a topánky. Večer bola obloha opäť plná hviezd. Dúfali sme, že aspoň zahtra dňto vyjde, veď nás čakal Vihorlat.

Ráno bolo ozaj jasno a teplo. Kopro na biku, Makovica, Danka a Maťo pešo sa vydali na cestu na najvyšší vrchol tohto maličkého pohoria. Bolo čím ďalej tým teplejšie, ale nevadilo nám to, lebo sme sa pohybovali v lese. Vystriedali sme všetky farby značky a nakoniec sme pokračovai maličký kúsok len tak lesom. Ani sme sa nenazdali a boli sme tam - všetci, dokonca aj Kopro a jeho bicykel. Výhľad bol ozaj excelentý a boli dokonca aj jahody, prvé čučoriedky a kozí syr.

Vrátili sme sa do sedla a domorodci nám navrhli, že nám ukážu ešte nejaké pekné miesta. Svätosväte ale prisahali, že do tretej budeme naspäť, aby sme sithli autobus. Tak sme teda išli na sedlo Rozdiel, na Malé Tŕstie, Veľké Tŕstie, k nejakej lesníckej chate, na Lysák - na ktorom pobo trištvrte na tri - už bolo jasné, že to nestihneme. Predierali sme sa pomedzi kriaky vyše hlavy, cez papradie ako v druhohorách, šmýkali sme po blatistých zvážniciach. S úderom 4. hodiny sme konečne zazreli prvé domy dediny. Expresná sprcha, nahádzať veci do batohov, utekať na zastávku a už sa vezieme. Kopro nás čaká na stanici - ešte šťastie že v príhodnú chvíľu zbehol z kopcov nejakou skratkou, inak by to nestihol. Makovica nás usadila vo vestibule stanice a priniesla nám super bolestné - re každého čokoládové Corneto a spoločné lupienky na doplnenie solí.

Z vlaku sledujeme krajinu - kopce sa opstroodrážajú od jasnej oblohy v zapadajúcom slnku. V Košiciach je o 20,15 24 stupˇˇnov - kopčí sa ozaj pekný letný deň.


Ďalšie fotky:
P1350022.JPG P1350050.JPG sirava_panorama.JPG slanske_panorama.JPG P1350069.JPG P1350076.JPGSak preco by sa mi fuuuuurt daco nemalo pobabrat :D teraz to odniesla rychlospojka (( by krtko333 ))
P1350092.JPG P1350100.JPG P1350120.JPG P1350125.JPG P1350144.JPG P1350146.JPG
P1350242.JPG P1350158.JPG P1350281.JPG P1350287.JPG P1350303.JPG P1350305.JPG
P1350307.JPG P1350311.JPG vihorlat_panorama.JPG vihorlat2_panorama.JPG P1350324.JPG P1350345.JPG
P1350352.JPG P1350356.JPG P1350363.JPG P1350376.JPG P1350384.JPG P1350397.JPG
DSC01454.JPGCo na mna cumis ? ? ? DSC01455.JPGS profilu som krajsia... Ze ? :-P DSC01460.JPGGejzir sice nebol, ale...→ DSC01464.JPG...pred dazdom sme sa schovavali...→ DSC01465.JPG... a to hned 2x :D DSC01468.JPGNo ked vykuklo slniecko nestacili sme oci vyvalovat na tie farby 8-)
DSC01479.JPGA nielen my :D tento ich mal dokonca nastopkaaach :D DSC01478.JPGPo slimacej vezi.....→ DSC01476.JPG...sme sa samozrejme najedli :D Ale nie ! FUJ TO ! ! ! :D DSC01483.JPGToť moja 15km prechadzka s bikom v ruke :-( (( by Krtko333 )) DSC01484.JPGCeresnicy boli fajne... tak povediac niektore aj z kohutim mliekom :D →alebo feferonkou? DSC01486.JPGZmrzka...→
DSC01488.JPG...za slnecneho dna a...→ DSC01490.JPG... a spolocna foto pred cestou domov :-*
Obrázok používateľa Jano

Cyklokomentár

Piatkové ráno sme sa stretávali o deviatej ráno strategicky pred lekárňou na námestí v zostave Kamil, Peťa a Drobec. Napriek tomu, že Peťa i Kamil šli spolu, Peťa nielenže meškala, ale ešte zahlásila, že ideme za Koprom odniesť mu spacák. Tak sa naša cesta začala namiesto po plánovanom vetre proti nemu a totálne zlým smerom. Keď sme boli už tak ďaleko, tak sme sa rozhodli vyliezť na Furču trolejbusovou cestou okolo Hypertesca.

Z furče to už šlo ako má - do zdoby to bolo dole kopcom, po vetre a po relatívne kvalitnej ceste. Keďže sme ale obchádzali hlavný ťah na Michalovce a snažili sa kľučkovať pomedzi mraky všetci tušili že nám to dlho nevydrží. Po odbočení na Košické Olšany to už bol taký silný poľný vetrík priamo proti nám a našim vysokým a ťažkým batohom. Za Rozhanovcami sa podľa GPS-ka a blata rozhodujeme pre asfaltovú alternatívu, tj. ešte viac do kopca a proti vetru ako doteraz. V Kecerovciach nám ale s nedostatkom síl pomáha rómska osada. Už sme celkom pod Slanskými vrchmi, obdivujeme Makovicu i Dubník, raz sprava, raz zľava. Kamil v kuse nadáva, že nevie nájsť Dubník - hlavne, že sa vždy postaví pred nejaký krík, ktorý mu bráni vo výhľade. Z Boliarova sme to riskli terénom, pretože GPS-ko hlásilo cestu. Za dedinou sa asfaltka zmenila na kamennú cestu prerastanú trávou a po chvíľke hrania sa s nebojácnou jašteričkou sme už leteli do Rankoviec luxusnou poľnou cestou. Odtiaľ je to čoby kameň po vetre dohodil do Herľan, kde sme si spravili prvú veľkú pauzu netušiac, že ďalšia je hneď za rohom.

Najedení a napití sme začali stupanie na Herlianske sedlo. Ešte pred značkou koniec dediny nás chytil dážď, ale dali sme si vetrovky a šľapali ďalej s tým, že snáď čoskoro prejde. Neprešiel. Tak sme sa aspoň veľmi nepotili v stúpaní nekonečnými serpentínami. Pred zjazdom sme už boli premočení do nitky, cestou sa valili riavy vody a ani brzdy v tom daždi nefungovali tak ako za sucha. Môj obľúbený zjazd na ktorý som sa tešil sme prešli ako veľmi starí dôchodcovia - pomaly, sem-tam s prižmúrenými očami a dosť vlhkí. Rozhodli sme sa zastať v autobusovej zastávke pri bani nad Vechecom a trochu uschnúť. Ja som s tým problémy nemal, na nohách plavky a hore nepremokava vetrovka s kapucňou, Peťa a Kamil na druhej strane premočené šuštiačky i všetko ostatné. Samozrejme, že z topánok sme si vodu vylievali všetci. Ja a Kamil sme to brali s roztraseným úsmevom, Peťa to brala s roztrasenou zlosťou a chcela sadnúť na najbližší vlak. Po presviedčaní, že do Vranova nad Topľou vlak nechodí, do Prešova je to proti vetru a z Michaloviec to má do Remetských Hámrov bicyklom bližšie, ako vlakom do Košíc prestala dudrať a nastalo zmierenie. Tu sme stáli vyše dvoch hodín, mrzli, prezliekali sa, nadávali i čakali až kým sa na západnej oblohe akosi nerozjasnilo a pár minút na to tam bolo vidno i modrú oblohu. To sme vedeli, že už len polhodinka a pôjdeme v suchu.

Dopršalo. Kvôli riekam vody sme nemohli použiť skvelú skratku spod Banského do Davidova lesnou cestou na ktorej kedysi stála úzkokoľajová železnička a tak sme sa museli do Davidova dostať cez Vranov nad Topľou a Lomnicu. Všetci sme mali pekne ponožky v suchu v sáčkoch, na nohách návleky a teraz zase šli sťažnosti, že je veľmi teplo. Z Davidova sme po Michalovce prakticky nešli po normálnej ceste. Všetko to boli krivé, rozbité a blatisté spojnice dedín. V cigánskej osade v Sačurove dostal Kamil defekt, tak sme mali Ďalšiu zastávku na opravu. Jeho náhradná duša bola deravá, Petina náhradná duša detto, takže zase som musel zakročiť ja. Kým sa Kamil trápil s kolesom a Peťa s keksíkmi ja som zbadal ďalšiu oblačnosť. Tak sme si švihli, dobyli ešte jednu dedinu a schovali sa v zastávke v Dlhom Klčove. Tu sme poobdivovali dúhu, mierne poblúdili a smerovali k rozbitému mostu a do Nižného Hrušova, okolo Hrušovského rybníka rovno do zablateného lesa a cez Lesné na hlavný ťah medzi Vranovom a Michalovcami. Po asi 5-tich kilometroch sme dorazili do Michalovciec, ale vzhľadom na už pokročilú hodinu sme sa rozhodli nestáť a spraviť si zastávku až pri Šírave.

Tiahle mierne stúpanie za Michalovcami nás zničilo natoľko, že sme sa museli na chvíľku zastaviť a nabrať dych. No my sme enboli jediní zničení. Po rozbehu Kamil zistil, že jeho reťaz to už vzdala definitívne. Keďže sme nemali žiadnu rýchlospojku ani nitovačku so sebou, padla myšlienka dôjsť do Remetských Hámrov a poslať späť toho lenivca Kopra s Petinou reťazou. Takže z môjho pôvodného plánu vychutnávať si posledné kilometre okolo Šíravy sa stala časovka keďže Peťa nabrala skoro závodné tempo. A tak po 130-tich kilometroch v nohách s ťažkým batohom na chrbte sme záverečné kilometre šľapali v snahe udržať sa nad 20km/h až do cieľa. Takto sme s miernym blúdením v Hámroch došli už za šera celí plní nadšenia, že sme na mieste.

To bol Piatok a čo návrat v nedeľu? Všetci cyklisti iba po Michalovce, tak som musel domov sám, ale na dve etapy. V nedeľu Cez Michalovce a Sečovce do Egreša a v Utorok Cez Slančík do Košíc. Cestou som sa dokonca zastavil v Michalovciach a prešiel pešou zónou s cyklochodníkom, za čo som bol odmenený dvojeurovkou na výpadovke smer Košice.

 Aktuálna prejdená trasa je na http://www.bikemap.net/route/209358 kde si Šaňo môže pozrieť i prevýšenie, prípadne stiahnuť GPS súbor

Obrázok používateľa šaňo.a

Lejak na Morskom oku

Nuž ono je to miesto začarované. Pamätám, že som zopar rôčkov dozadu išiel s Matesom z Kolonického sedla po fialových značkách na Sninský kameň a Morské oko. 

Scenár bol vtedy podobný: slnko svietilo až po Sninský kameň, kde začalo poprchávať. Pri Malom morskom oku už solídne lialo. Vtedy sme sa ale museli dostať naspäť cez Sninský kameň znova do Kolonického sedla kde sme boli na Krtkovskej chate. Prešli sme vtedy 25km a z toho lialo tak 15km. Keď sme sa vrátili na chatu boli sme do nitky mokrí a tričká púšťali farbu... Tak som v živote nezmokol.