kategórie:
Názov: Opäť Kojšovka a opäť na bežkách, ale inak
Dňa: 09.01.2021
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:


Popis akcie: 

No, iná je predovšetkým zostava. Laco si opäť požičiava bežky z požičovne, veď treba tomu dať druhú šancu. Pôvodne k nám do auta koronovo s rúškom nasadá aj kamarátka Zuzka, ale rozmyslí si to a vystupuje v Rieke.  Ide na hrebeň užívať si jazdu v divočine.

Aby sme sa vyhli davom, ideme zdola k Hutným stavbám. Parkujeme ako asi 5. auto. Bežky zatiaľ na plece a vychádzame po mierne zľadovatenej ceste k dolnej stanici lanovky. Tu odbočujeme na zjazdovku. Je celá rozrytá od áut, ktoré tadiaľ zvyknú obchádzať rampu (hanba im, pre svoje pohodlie spôsobujú diskomfort stovkám ľudí), teda skialpinisti musia vyzúvať už kúsok za križovaním zjazdovky s cestou a ani deťom nie je tu dolu dopriate sa šmýkať na snehu, ktorého tu inak mohlo byť pre ne nadostač. Oproti nám schádza dosť veľa skialpinistov a bežkárov - Makovici už nedá a spýta sa jednej dvojice - aký bol východ slnka? ..na tvárach sa im objaví ten dobre známy napolo nepríčetný a napolo zhulený výraz s odpoveďou - bolo to nádherné, vychádzalo nad morom oranžovej hmly, dnes to proste vyšlo.... Tak už vieme, že idú domov síce skoro ráno, keď sa mnohí ešte len prevracajú v posteli na druhý bok, ale zážitok majú na celý týždeň.

Na Golgote pripíname bežky a pokračujeme po traverzovej spojke. Niekto nám ju od predvčera dosť rozryl, ale len na začiatku - asi deti išli zistiť či sa tam nedá šmýkať. Trikrát prekračujeme potôčik, čo je trochu problém, lebo si nechceme zamočiť spodky bežiek, aby sme sa nelepili. Konečne sme na ceste a šliapeme nahor k maringotke. Laco nadáva, nebol to dobrý nápad takto ho znova vmanipulovať do bežiek. Pri Erike ich vyzúva a nahor na Kojšu ich pekne odnesie pod pazuchou. Na vrchole je dosť ľudí, ale ešte nie príliš husto. Udržiavame si s 5-10 metrovým odstupom svoje bubliny. Najeme sa, nakŕmime aj dušu krásnymi pohľadmi na okolie a keď sa začína počet ľudí hore zväčšovať, vydávame sa na cestu späť - Laco pekne po ceste a Makovica terénom. Na našu stopu, ktorú sme pred 2 dňami urobili so Šaňkom, sa vydalo už niekoľko ďalších objaviteľov, tak je celkom rozjazdená a dosť rýchla. Našťastie Makovica nezabudne odbočiť pomedzi stromy a o chvíľu je na ceste. Stretávame malú Pepu z abovskej koruny s rodičmi - vraj išli sme pozrieť, či je to také ťažké aj pešo, ako to bolo na bicykli. Skonštatovali, že ani nie, len oveľa nudnejšie, keďže to dlho trvá. Zaželáme si pekný rok a pokračujeme ďalej. 

Na okruhoch sa delíme. Makovica posiela Laca na údajnú rovinku na strednú trať a sama si ide prebehnúť spodný okruh s poriadnym klesaním a následným stúpaním. Tentoraz už vie, čo ju čaká, takže si to pustí nadol, čo to dá...našťastie bez pádu, trať je prekrásne upravená. S Lacom sa stretávame opäť hore na rovnejšom úseku. Mal nepekný pád v strmom klesaní a fakt ho to nebaví, tak sa dohodneme, že dokončíme kolečko a ideme. Makovica ešte rýchlo zbehne vraj nebezpečným klesaním (je tam výkričník) a vyšplhá sa nahor tam, kde predvčerom so Šaňkom jedli. Rýchlo späť dobehnúť Laca, ešte vyskúšať poslednú vetvu trate v lese napravo a už sme späť pri maringotke.Ľudia stále prichádzajú a prichádzajú, tak my sa rozhodujeme, že radšej odchádzame. 

Laco vyzúva lyže a rýchlym ktorom, ktorý dokáže dávať len on, sa presúva nadol. Makovica zjazďuje po odbočku zjazdovky a aby jej nebolo veľmi zima, tak sa zo 3x vracia kúsok nahor v rýchlom tempe. Zastavíme sa spolu pri krásnom výhľade na Jelení vrch na jednej strane a kostol a domy Zlatej Idky na druhej strane. Dolu zjazdovkou už obaja ideme pešo, je to zľadovatelé a dosť ťažko sa tu aj ide, nieto jazdí na lyžiach.

Pred druhou sme dolu. Nasadáme a odchádzame. Uvoľňujeme miesto ďalším autám, ďalším psom a ďalším sánkam. Pred treťou sme v pravej košickej hmle. Videli sme ju síce zhora, ale aj tak je nám to neuveriteľné, že tu sa za celý deň nič nezmenilo.