kategórie:
Názov: Onko-kardioturistika
Dňa: 20.10.2019
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1580602.JPGScenéria ako z kalendára

Popis akcie: 

Medicínka nás privítala opäť v Čermeli U vlka. Je tu však podozrivo rušno a podozrivo veľa áut - jasné, presun akcie o týždeň nebol šťastným riešením, lebo práve prebieha Rally Košice a cesta na Alpínku je uzavretá. Organizátor Karol operatívne mení cieľ trasy na Kavečany - penzion pod vlekom.

Som tu od krtkovcov, aj od bicyklov sama, tak si určujem trasu aj tempo podľa seba. Vyrážam s pechotou po červenej smerom na Kavečany. Postupne putuje do batoha všetko prebytočné oblečenie, je teplo ako začiatkom septembra. Keď si ale predstavím cestu až hore ku kaplnke a potom dolu až k ZOO, tak si individuálne mením plán a po žltej prebieham na cestu k vyhliadkovej veži. Po ceste potom pohodlne prichádzam na parkovisko k ZOO. Tetušky sú už pripravené na meranie, aj mi namerajú astronomicko nízke hodnoty tlaku a rovnako astronomické, ale vysoké hodnoty choesterolu...až mám tendenciu vôbec ich meradlám neveriť. Ešte chvíľku posedím a lúčim sa s organizátormi, aj účastníkmi. Chce sa mi ešte trošku túlať. Tak sa teda túlam, ale tak poriadne, až sa temer stratím. Naberám smer Kysak, ale rada by som tam šla po pravom brehu Hornádu, teda mimo cesty, keďže po nej sa preháňajú autá Rally.

Poľná cesta smerom doľava vyzerá lákavo. Vydávam sa po nej. Pokračuje cez lúku a komčí na kraji lesa. Je tu nejaký náznak chodníka, tak sa po ňom vyberiem, samozrejme neostáva mi iné len tlačiť cez lístie a konáre. V doline je poriadne blatistá ceste, končí vľavo pri hrzavej kovovej bráne, asi je to vstup do areálu ZOO. Pokračujem doprava dolu potokom. Pomaly sa dá aj jazdiť, predbieham nejakú rodinku na výlete a vychádzam v Kostoľanoch pri zmrzlinárni. Kúsok po hlavnej a odbočujem doľava do Sokoľa. 

Dolnými ulicami dediny prechádzam cez potok Uhrinč k výbehu pre poníky. Sú krásne, chvíľku postojím a pokračujem lúkou. Cesta sa pomaly stráca a na okraji lesa sa ocitám nad hlbokou roklinou. Nado mnou sa však rysuje čosi ako priechod cez roklinou. Potlačím bike nahor a skutočne, trafila som na chodník, ktorým sme šli pred ca 10 rokmi v deň Dankinej stužkovej. Je však v oveľa horšom stave, ako vtedy, nepoužíva sa, lebo už nie je lávka v Trebejove, ktorá by tento breh spájala s civilizáciou. Treba aj podliezať a preliezať popadané stromy, čo je v strmom skalnatom teréne s bicyklom skutočne adrenalínové. Teším sa už na krásnu lúku popri Hornáde, ktorú mám v pamäti, ale z lúky je už len veľké burinisko s bodliakmi, žihľavami a bez chodníka. Za lúkou sa ešte namotám v chodníčkoch až medzi chaty vysoko nad Hornádom a nenájdem skratku, ktorá tu kedysi bola. Nakoniec vyleziem až k vápennej peci nad Kysakom a do dediny prídem okolo kostolov. Ufff, to teda bolo túlanie, skoro až blúdenie.

U Ševecovcov si dám výbornú kávičku z kávovaru a pojedáme suché keksíky. Až na odchode si uvedomím, že v batohu mám jablkový koláč. Tak im ho vykladám na tanierik. Chcem ísť bikom domov, ale na ceste ešte stále zavýjajú rally-autá, tak radšej idem s Jergušom vlakom.  No, toto túlanie asi uspokojilo moje túlavé pudy na dlho-dlho-dlho....ale už teraz kukám do mapy, kde som šla nesprávnym smerom a ako by sa to dalo. Asi to pôjdem nájsť v krátkych novembrových dňoch, aby som hneď zjari bola pripravená....