kategórie:
Názov: Okolo Opátky
Dňa: 19.04.2020
Účastníci: Makovica, Rado, Zuzka
Hostia:

P1630876.JPG P1630908.JPG P1630941.JPG

Popis akcie: 

Naše osvedčené karanténne trio sa opäť vydalo do odľahlých kútov prírody, kde je nádej, že stretneme 0,0 iných ľudí...skoro sa nám to aj splnilo....

Makovica má cieľ vyvesiť na Tolhájskej informačné letáčiky o bývalej chate, Rado odloviť všetky kešky na blízkom okolí a Zuzka konečne vidieť aj nejaké živé tvory v lese. Z Opátky vyrážame po príjemnej asfaltke. Na ceste poskakuje sýkorka uhliarka a predvádza sa nám v plnej kráse, keď vyzobkáva zo zeme nejaké semienka. Vedie Makovica, ktorá v pravej chvíli odbočí z asfaltky doľava na strmú lesnú cestu, aby sme si trošku skrátili asfalttúru. Tesne pod chatou vedenie už preberá Rado, ktorý už má v mobile súradnice kešky a ženie sa za svojim cieľom ako chrt na poľovačke za korisťou. Pri zrube je pekné posedenie. Makovica zisťuje, že zabudla pripináčiky, tak obchádza zrub - ona nájde 2 klince, Zuzka ďalšie dva, a tak o chvíľu zalaminované letáčiky (vďaka Rado) visia na stene.

Len kešku nie a nie nájsť...nakoniec zisťujeme, že nápoveda neplatí, lebo valcovitá plastová nádoba spadla z trámu senníka do vedra na zemi. Odlovili sme, napapali sme sa a pokračujeme ďakej. Blížime sa k prameňu na žltej. Z diaľky vidíme, že sa tam pohybujú 3 hlavy - ako naberáme výšku, k hlavám pribúdajú spoza obzoru aj 3 telá. Keď nás zbadajú, poberajú sa ďalej, zrejme disciplinovane ostávajú v izolácii. Opláchneme si ruky a pokračujeme príjemnou cestou po žltej popod Okrúhlu. Makovica vedie a vychádza na vrchol božného hrebrňa, aby sme sa mohli pokochať výhľadom na Kojšovku. Dnes nič moc, obloha je olovenosivá, ale našťastie ešte neprší a na ojšovku dovidíme. Na zemi leží bez pohybu slepúch, ale aj bez zjavného poranenia. Zuzka ho berie do rúk. Teplo jej rúk spôsobí, že úplne stuhnutý slepúšik sa trošku pohne. Spokojní, že žije, len hybernuje, ho kladiele do hliny vedľa cesty. Po chvíli sa opäť ozýva Rado, že by rád odbočil ku keške...preberá vedenie a trávnatým svahom klesáme mierne smerom na červenú bližšie ku Kojšovke. Tentoraz skrýšu nachádza Zuzka. Má prax skúsenej kešerky a hneď jej do oka padne veľký kameň priložený ku starému pňu. Odlovené, môžeme sa pobrať ďalej po červenej smerom na Idčianske sedlo. Prichádzame k smerovníku a Radov telefón opäť ukazuje k ďalšej keške. Tak sa teda delíme. Makovica sa sadá k veľkému kamenu a štartuje varič - treba si dať nedeľnú kávičku. Rado ide hľadať a Zuzka vyťahuje ďalekohľad a pozoruje vtáčiky.

tretávame prvých ľudí - na chodníku asi 10 m od nás sa zastavujú známi bikeri. Chvíľku diskutujeme, potom ľutujú, že nemajú pohárik na  kávičku, aby sa nechali pohostiť takou čerstvo uvarenou. Rado sa vracia bez úlovku, ale sklamanie mu nahradí voňavá kávička s mliekom...hlavne je krásne horúca, keďže je tu poriadna kosa a občas k nám doletí aj nejaká dažďová kvapka.

Po sieste ideme dolu po modrej a Makovica navrhuje, že ak máme dosť času, môžeme potom ešte odloviť okno, ktoré sme pred týždňom vynechali. Rado nadšene súhlasí a potom, keďže je v kolektíve "taká priaznivá kešková situácia" oznamuje, že aj pod nami je jedna skrýša a nie je to ani ďaleko. Mohli by sme síce ísť naokolo po ceste, ale kto by obchádzal, tak odbočujeme na úzku cestu, z ktorej sa stáva chodníček, černičisko, buková mladina, suťovisko...a už aj sme na ceste v údolí pri potôčku. Neľutujeme, miesto je skutočne čarovné, zakladateľ je asi romantik, keď si vybral tú mohutnú jedľu (oblapiť sme ju museli traja) nad potokom. Pokocháme sa, Rado loguje a už aj pokračujeme ďalej. 

Autom sa presunieme z  konca Opátky na koniec vedľajšej cesty za kostolom. Makovica má záznam spred 3 rokov, keď kešku našli s Braňom, ale nechá Rada nájsť si svoju cestu, lebo veď ani pred troma rokmi to nebola príjemná oprechádzka. Vychádzame na nadmorskú výšku skalky, kde je okno a potom pokračujeme traverzom v lístí povyše kolien, cez suché konáre i popadané stromy. Nakoniec ešte klesneme pár metrov a sme tam....skalné okienko a ďalší mohutný  strom, ktorý v koreňoch ukrýva skrýšu....pár pekných foriek s pózovaním na okne, pri okne, pod oknom....nakoniec ešte nachádzame pár maličkých políčok medvedieho cesnaku (už ide do kvetu, takže koniec labuženiu re tento rok), Rado si trocha nazbiera a už aj pokračujeme strmým klesaním na cestu v údolí. 

Bol to krásny deň, každý si užil to, čo ho najviac baví a spoločne sme prešli temer 20 km. Nevadil ani chlad, ani zamračená obloha....v lese je vždy krásne.