kategórie:
Názov: Okolo Miliča
Dňa: 10.01.2022
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1209578.JPG P1209597.JPG

Popis akcie: 

Posledný deň dlhého vianočného voľna sa zdá byť celkom pekný. Stretávame sa na Jazere, pôvodný plán bol ísť pozrieť Myšľanskú vyhliadku, ale vidina hmly v dolinách a slnka na kopcoch nás vyháňa vyššie. Parkujeme v Slanskej Hute a do bodky opakujeme výletík z apríla minulého roku.

Od cintorína, kde sme odstavili na malom parkovisku, to berieme po žltej a potom vlastnou modifikáciou ku chate Kopáska. Už neviem po ktorýkrát konštatujeme, že túto chatu si treba prenajať a prísť sem na pár dní. Výhľad dnes nie je temer žiadny, tesne pod našimi nohami leží biela perina hmly a obloha je za takým sivastým závojom. Bez veľkého zdržiavania teda pokračujeme ďalej, už po červenej. Predbiehame ďalšiu dvojicu a keď vychádzame na cestu, bez zastávky sebaisto odbočujeme doľava po neznačenej. Dvojica za nami zneistie, zastaví sa a nechápavo hľadí na nás a na červenú šípku ukazujúcu opačným smerom. Tak ich Makovica ubezpečí, že pokojne môžu ísť po červenej doprava a potom pri altánku doľava, lebo my ideme špeciálou trasou.

Po chvíľke spevnená cesta pri informačnom paneli končí a pokračuje ďalej len lesná cesta. Sme zvedaví, ako sa les zmenil od jari, lebo tam bolo veľa stromov značených na výrub. Musíme pochváliť - stromy sú vyrúbané, ale lesu to vôbec neuškodilo, pribudli len kopy haluziny, ale inak les vôbec nebol pri prerieďovaní ani poškodený, ani zdevastovaný. S dobrým pocitom prichádzame na hracicu. Je tu vysekaný pás udržiavaný ešte z čias sociku, hraničné kamene a maďarská zelená - Északi zöld - Severná zelená, ktorá kopíruje kranice až kamsi po Domicu. O 10 minút zdolávame posledné metre skalnatého chodníka pod rozhľadňou. Pri veži horí ohník, opekajú sa klobásky. Psa uviazali dostatočne ďaleko, aby sa mu nič upečené nepodarilo uchmatnúť, tak len žalostne, či skôr naštvane vybrecháva na každého okoloidúceho.

Výhľad nie je dokonalý, hmla je pomerne vysoko, a do diaľky nedovidíme kvôli oparu. Pod nami ale krásne tróni slnkom zaliaty Fuzér, rozoznávame aj vysielač na Garamboši a aj hrebienok, kde sú ropíky s krásnym výhľadom. Dlho sa tu nezdržíme, ako sme zastavili, telo vychladlo a premkýna ho chlad. Schádzame dolu a hneď pokračujeme ďalej, lebo aj pod vežou prefukuje. Tesne pri odbočke k vrcholovému pylónu stretávame dvojicu, ktorá šla po značke - pekne sme si to skrátili. Hurá, slovenský znak na pylóne je opäť slovenský, teda bielo-modro-červený a dokonca ho už nikto nepremaľoval opäť na zeleno. Jedna dokumentačná fotka a pokračujeme priamo po hrebeni okolo hraničných kameňov. Stretávame dve skupinky putujúce podobne ako my, za výhľadmi. Na Skárošskej vyhliadke je okrem nás ešte jeden turista so psom. Laco sa psovi prihovára, dáva mu oňuchať ruku, ale pes vycerí tesáky, tak sa radšej rýchlo stiahneme späť a pán s ním uteká ďalej. Tatry sú za hnedastým závojom, rovnako aj Kojšovka. Dnes už nie sú podmienky také ideálne, ako by sme chceli, ale aj tak je to krásne miesto.

Čaká nás už len posledný nepríjemmný zostup na miesto, kde z hranice opäť odbočíme na Slovensko. Tu stretávame najviac ľudí, okrem iného aj 2 rodinky s pomerne malými deťmi. Detváky už polihujú po zemi, zjavne sa im nechce. Makovica ich povzbudzuje tým, že ich chváli, akí sú výborní turisti, ako už veľa zvládli a už je to len kúsoček. Zjavne to zaberá. 

Ešte sa vytešíme na Márovke z prekráskych velikánov starých dubov. Pozastavíme sa pri smerovkách a časoch, ktoré akosi na zelenej nesedia, ale my vieme svoje a o chvíľu už prekračujeme potôčik pri vstupe do Slanskej Huty. Je niečo po druhej a sme pri aute. Makovica si chce ešte odfotiť Slanec, lebo to ráno zabudla - smola. Ráno tam krásne svietilo slniečko, teraz sa už okolo hradu prevaľujú hmly.  

Vďaka za ďalší krásny deň. 

Trasa tu: https://sk.mapy.cz/s/pahubobamo

Všetky fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/8059917