Názov: | Novoročná Kloptaň |
Dňa: | 01.01.2020 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Bola som opäť hosťom u Prakovčanov a Medzevčanov, ale trasu som si šla vlastnú - tradične z Helcmanoviec.
Použila som klasický spoj osvedčený z minulých rokov - rýchlik o 6:07 a v Margecanoch som čakala na osobáčik do Helcmanoviec. Bolo mi čuidné, že na tabuli svieti nejaký osobák do Nálepkova o 8:07 - no, keby som i bola prezrela celý cestovný poriadok, zistila by som, že boli pridané nové vlaky a ..huráá.. už stačí ísť z Košíc osobákom o 7:18.
Presne o ôsmej vystupujem v Helcmanovciach. V jednovagónovej motorke som bola najprv sama, okolo Gelnice pribudli tetušky na ceste do kostola a potom už len 2 turisti a ja. V Helcmanovciach vystupujem sama a po známej ceste cez rampy a doľava dreveným mostom cez Hnilec vchádzam do doliny Veľkého Hutného potoka. Známou lesnou asfaltkou s jemným popraškom snehu pohodlne stúpam hlbokou dolinou. Cestu mi spestrujú krásne ľaové výtvory na potoku i jeho malých prítokoch, ktoré si v lete človek ani nevšimne, ale v zime čarujú.
Za poľovníckou choatou v prudkej zákrute doprava asfaltka končí. Tu zvyknem pokračovať skratkou strmo nahor lesným chodníkom (cestou sa to nedá nazvať) až na lesnú zvážnicu vedúci k chata Hanacky. Teraz ale idem na prieskum a pokračujem po peknej širokej upravenej zvážnici. Dlhám miernym stúpaník v svahu a potom prudkou zákrutou temer do protismeru nezadržateľne stúpam na lúky k zelenej značke z Mníška. Naskytá sa mi niekoľko krásnych neobyčajných výhľadov na Kojšovku, bočný kopec so známym suťoviskom , aj stožiar nad konečnou stanicou lyžiarskeho vlaku. Vidím ich v úplne inom uhle, ako býva zvykom.
Ďalejk pokračujem po zeenej k hranici NPR a ďalej strmým chodníkom na vrchol. Tu je už zopár turistov z medzevskej strany. Oheň ešte nehorí. Ten zapaľujú až Prakovčania. Dnes trošku neškajú, takže oficiálne stretnutie začína ať tesne po 12-tej. K slovu sa dostáva gitara, spoločné fotenie, rozdávanie účastníckych fotografií a jeden zúfalec vystrelil aj zopár ohňostrojov, ktoré sme na pozadí sýtomodrej oblohy len horko-ťažko rozoznávali.
Rozhľadňa má po 20 rokoch to najlepšie už za sebou, ale odvážim sa ešte na prvé poschodie. Pohľad na panorámu Tatier a Kráľovej hole je úžasný.
Je 12:45, vlak mi ide o 14:55 a smerovka píše 2:10, takže mám najvyšší čas. Lúčim sa s kočkami z Prakoviec, i keď by som si s nimi ešte rada pri gitare zaspievala a s vedomím, že času mám menej ako píše smerovka, prepletám nožičkami, čo to dá. Našťastie cesta je temer stále dolu kopcom. V dolnej polovici ma pribrzdí prudké klesanie a náročný šmykľavý terén na ihličí pocukrenom snehom. Keď zazriem prvé domy Mníška, pozriem na hodinky a konštatujem, že páni značkári asi čas nie celkom zvládli. Na stanicu prichádzam 50 minút pred odchodom vlaku. To by som si mala zapamútať pre budúci rok....
Ešteže je tu teplá vykúrená miničakáreň.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 809x