Názov: | Novoročná Kloptaň |
Dňa: | 01.01.2016 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Ráno je také, ako má novoročné ráno byť - na staničnom teplomeri -11 stupňov, vyzametaná obloha, už len vŕzgajúci sneh chýba. S pocitom, že konečne bude z Kloptane niečo vidieť, cupitám na stanicu. Ako vidím, nepridá sa nikto, silvestrovská noc bola priťažká na skoré vstávanie. Zaželám tete v pokladni veľa platiacich cestujúcich a obdarovaná prvým úprimným úsmevom tohto roka cupitám do vlaku.V Margecanoch prestupujem.
Stretávam kamošku z Kojšova, ktorá už žiaľ tvrdo zarezála, ale spomína na včerajší výstup na Sninský kameň - no, sme skrátka postihnuté rovnako... :-) Ešte trochu železničného folklňoru - odchádzame s miernym meškaním a dostávame osobitnú službu - nástup a výstup len prednými dverami motorky a osobné otvorenie dverí strojvodcom pre každého cestujúceho - to nie je pozornosť podniku, len elektronika motorky v tej zime štrajkuje. Keď vystúpim v Helcmanovciach ako jediná, okamžite mi zlepí nosné dierky - fíha, takže máme menej ako -10. Navliekam čiapku, kapucňu, hrubé rukavice a klopkajúc stvrdnutými vibramkami po asfaltke naberám tempo. Ako naberám tempo, začínam sa vyzliekať. O chvíľu putuje na batoh aj mikina, len čiapka a rukavice musia ostať, uši a prsty hneď mrznú. Času mám dosť, tak sa zastavujem pri potoku a fotím cukrárske výtvory majstra mráízuňika. Dokonca aj zmrznuté bahno je mimoriadne estetické. Strmou cestou vychádzam konečne nad les a otvárajú sa mi výhľady naspäť na dolinu Hnilca - Kurtavá skala, masív Čiernej hory, dokonca v zníženine Klenovského sedla tróni aj jeden z prešovských sopúchov. Kojšovka napravo je už len samozrejmosťou.
Pripájam sa k zelenej a dobieham prvých ľudí vystupujúcich z Mníška. Ešte prudké stúpane v stvrdnutoim snehu a po ľade (treba sa obzrieť, spoza lesa sa zjavuje hradba bielych tatranských štítov) a už som pri ohníku. Známi-neznámi mi podávajú ruky, želajú šťastý nový rok. Spoza vysokých stromov naokolo prebleskuje slniečko a jeho lúče hrejú. Prichádzajú aj kočky, s ktorými som sa tu zoznámila pred 2 rookmi a pripomínam ich niekdajšiu profesorku na strednej. Po minuloročnej skúsenosti obchádzam ľudí s dvoma krabičkami - v jednej koláče a v druhej nakrájaný syr a klobáska - hádajte, čo malo vúčší úspech. Vyliezam hore na rozhľadňu - v tom mraze zaberačka najmä na prsty, ktoré aj v rukaviciach omŕzajú. Sme len dvaja bláízni, čo vyliezli hore - ja a ten bajker, ktorý sem vylerie každý rok. Skúšam točiť panorámu, je ale priadne roztrasená, tak momtujem statív a robím pár fotiek, ktoré hádam budú ostrejšie - kukukčkujúca Folkmárska skala, Gelnické paneláky, Tatry, Kráľovka. Kojšovku zakrývajú statné smreky.
Zoznamujem sa so šéfom Skoby z Medzeva a konzultujem možnosti, ako sa dostať do Medzeva, keďže tadiaľ som ešte nešla. Navrhuje mi, že môžem ísť s ním a pár kilometrov po lesnej asfaltke na zveziem autom, tak by som mohla stihnúť skorší autobus o pol druhej. Súhlasím, takže hneď po spoločnom fotení vyrážame po červenej. Nasadzuje tempo ako na dostihoch, ale stíham mu. Vyzerá to tu ako na tankodrome, všade kopy haluziny po ťažbe. Odrazu len odbočíme doprava rovno do mladiny a kriačíén - vraj skratka k poľovníckemu chodníku. Predierame sa mladinou, skackáme v lístí v strmom úzkom žľabe. Prichádzame k poľovníckej chatke č. 1 a č. 2 a o pár minút sme na rozbitej asfaltke. Nasadíme do auta a kmitáme nadol. Stihli sme to, do Medzeva na námestie prichádzame 10 minút pred odchodom autobusu. Lúčime sa s pozdravom ahoj zajtra na Volovci.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5282x