Názov: | Na Tatarkov kríž, Havraniu hlavu aj Svinskú jamu |
Dňa: | 17.03.2012 |
Účastníci: | Makovica, Mišo, Eskimo |
Hostia: | Marika |
Makovica smutne prešľapuje na stanici - 7.55 a ani nohy. Nakoniec prichádza Mišo s kolegyňou Marikou. Kupujeme si lístky a keď vychádzame od pokladní, odchytávame Eskima pri automate na lístky - vraj, nikoho som nevidel, tak si tu kupujem lístok, lebo je pásmový a môžem naň cestovať hoci aj do Turne . Eskimo, smola,do Turne vlak už o ôsmej nechodí.
Nastupujeme do vlaku, prestupujeme v Margecanoch a vystupujeme v Gelnici-meste. Nebo je vyzametané, bezvetrie, slniečko a teplúčko. Hnilec je v Gelnici ešte zamrznutý. Vydávame sa po žltej do odľahlej uličky, malým Cigánčatkám oznamujeme, že cukríky veru nemáme a už aj odbočujeme podľa ošarpanej značky doľava.Strmo stúpame krásnym mäkkým chodníkom v zmiešanom lese. Onedlho sú už domčeky hlboko pod nami. Otvárajú sa nám obmedzené výhľady na Gelnicu a na Kurtavú skalu. Nachádzame aj zaujímavú zásobáreň soli pre lesné zvieratá vysekanú do starého kmeňa. Strmé stúpanie sa zvoľňuje a na ceste sa objavujú súvislé plochy snehu a neskôr aj ľadu. Predvádzame zaujímavé tanečné kreácie, poniektorí aj pravý break-dance s pristátím na zemi. Na Tatarkov kríž prichádzame s polhodinovým meškaním. Obsadzujeme suché drevá na slniečku a spoločne desiatujeme, Mišo vymýšľa, že by šiel smerom na Plejsy a do Krompách. Nebol ale vypočutý, takže pokračujeme podľa pôvodného plánu. Cesta je plná snehu a ľadu a vedie nás severným svahom hrebeňa. Pomaly ale stúpame a na obzore sa pomedzi stromy objavuje Slovinská skala a vpravo od nej ružovkastá panoráma Vysokých Tatier. Eskimo ale poznamenáva, že vyzerajú horšie ako pred 2 týždňami zo Skárošskej vyhliadky.
Začíname pomaly stúpať a záverečný výstup na Havraniu hlavu je extrémne strmý a extrémne zasnežený. Hnusný mokrý granulát sa nám sype do topánok, preskakujeme z jedného trčiaceho trsu trávy na druhý, ale nie vždy sa to darí. Na Havranej hlave je prekvapujúco aj vrcholová kniha - posledný záznam v nej je 1.3.2012. Zapisujeme sa, pokúšame sa zistiť, či tu nie je nejaký výhľad, ale stromy naokolo sú poriadne vysoké. Schádzame do sedla Svinská jama - teda ozaj svinský zostup -vyvrátené stromy, vysoké záveje, strácajúca sa značka. Namiesto 24 minút nám to trvá 40 minút.
V sedle Mišo vyťahuje mapu a rád by pokračoval po hrebeni ďalej až na Orlov vrch - niežeby mu chýbalo dnes do zbierky ešte tretie miesto so zvieracím menom, ale chce ešte zažiť kruhový výhľad a doraziť do Mníška. Ostatní ale trvajú na tom, že snehu už bolo dosť a ideme po pôvodnej trase, Tak sa teda delíme a Mišo bez GPS odchádza ďalej po hrebeni. My strmo klesáme po žltej a opatrene prekonávame ľadové polia na ceste. Ešte foto pri romantickom senníku a hor sa ďalej po ľade. Tak sa sústreďujeme na chôdzu, že zbiehame zo značky. GPS ale hovorí, že to nie je problém a v pravý čas odbočujeme na lesnú cestičku a po nej sa dostávame dolu do doliny na cestu.
Onedlho sa stretávame so skupinkou domácich, ktorí si vyšli na malý piknik. Srdečne nás vítajú, obdivujú našu dnešnú túru a núkajú nás zo svojich bohatých zásob. Ochutnávame škvarkové posúchy, domáci chlieb a decentne odmietane ohniivú vodu a kávu. Po chvíľke sa lúčime a odchádzame do dediny. Slovinky sú neskutočne rozťahaná dedina - prichádzame asi do jej polovice, ku kostolu a tu už čakáme na autobus. Ešte chvíľka čakania v Krompachoc a už aj sedíme vo vláčiku domov.
A ako dopadla Mišova misia? Príliš veľa snehu a nepríjemný zostup do Mníška, len tak bez značky a bez GPS. Ale splnil si svoje želanie.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5705x