kategórie:
Názov: Na Choč a okolo Choča
Dňa: 16.11.2021
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1177194.JPG P1177196.JPG

Popis akcie: 

Nedávam už na stránku výlety, kde som bola len sama, ale toto sa nedá vynechať....šla som na Choč a späť - aj som tam došla, ale späť to bolo trošku naokolo. Neupodozrievajte ma, že som chcela ušetriť 60 centov za autobus, ale pravdou je, že som došla pešo až do Ružomberka na stanicu.

Na počudovanie rýchlik mešká len 3 minúty, takže autobus pohodlne stíham. Vystupujem vo Valaskej Dubovej len ja sama turistka, dobieham však dvojicu z Púchova, ktorá prišla autom. Dáme sa do reči a až na Strednú poľanu ideme spolu. Tesne pod lúkou stretávame 2-3 turistov, ktorí sa už vracajú, takže žiadna turistická zápcha tu dnes nehrozí. Moja dvojica sa zastavuje pri smerovníku, ja sa bez zastávky vyberám na zimnú cestu k červenej. Idem už v krátkych rukávoch, takže zastaviť sa by znamenalo obliekať sa.

Niektoré úseky zimnej cesty sú už pritvrdnuté a na hline je biela inovať, ktorá sa poriadne šmýka. Oproti schádzajú chlapi nabalení v hrubých vetrovkách a zimných čiapkach, vyzerám pri nich komicky. Svižným tempom, aby som, nevychladla, vychádzam o 11:55 na vrchol. Sú tam asi 4 ľudia a prichádzajú aj moji dvaja súputníci. Jedna naobliekaná mladá kočka sa ma pýta...Bože, nie je Vám zima? a ja na to - no, zatiaľ ešte nie, ale o chvíľu bude...tak sa teda narýchlo fotím v krtkovskom tričku a vzápätí na seba obliekam všetko, čo v batohu mám. Hlboko pod nami je mlieko - hmla začína už asi na 800 mnm. Nevidieť ani Babiu horu, teda tam je oblačnosť ešte obeľa vyššie. Sadneme si do závetria, vyprázdňujeme obsah batohov a sledujeme hmlu pod nami, ako sa nadúva, stúpa nahor a potom opäť spľasne.

Po pol dvanástej sa vydávam na cestu späť. Na Strednej poľane pri "hoteli Choč" si spočítam smerovky - píše, že do Ružomberka 3:10 - no, to stíham. Kúpim si lístok na vlak o 15:39 a poberiem sa po modrej. Myslím si, že aká to bude pohodovka,  keď som odtiaľ predpoludním videla prísť bikera. Ale opak je pravdou - čudujem sa, ale dosť šťavnato stúpam a potom klesám strmou kamenistou zvážnicou. Cesta prechádza lesom - zmiešaným, potom ihličnatým, potom popadaným, lykožrútom zožraným, ale s krásnym mladým podrastom. Stúpam, klesám, stúpam. Konečne po hodine som na odbočke na červenú. Tu mi dochádza, že i keď sa červená zdala byť na mape kratšia ako modrá, bude asi trvať dlhšie. Stretávam nejakého turistu - teda dobieha ma.  Ako slušný človek pozdravím a len tak poznamenám - jééj, a ja som myslela, že tu budem celkom sama... A on na to úsečne, vraj - aj ja som si myslel, že budem sám... tak rýchlo zaleziem do ulity a nechám ho, nech galopuje ďalej. Keď zmizne za zákrutou, štartujem aj ja. No, začína to dobre - stúpanie jedna radosť, ešteže mám paličky. Prichádzam na odbočku k vyhliadke, vraj 10 minút. Značku vidím len jednu a potom už nič. Sú tu 2 chodíky, jeden poriadne klesá a druhý ide nahor - intuitívne idem nahor namiesto toho, aby som sa kukla do mapy....tak sa ocitem v divočine vrcholu Predného Choča - popadané stromy, skaly, lístie, strmina...a žiadny výhľad. Tak sa teda vraciam ako som prišla a pokračujem po červenej. Túto vyhliadku som m inula, dám šancu tej druhej vhliadke po trase. Chodník je poriadne exponovaný, podliezam, prekračujem obrovské popadané kmene v strmom svahu Konečne začínam klesať a odbočujem na vyhliadku s označením Predný Choč. Dobehnem poriadne poskrúcaným chodníkom  na vyhliadku, ktorá je vlastne na Poľane pod Predným Chočom. Podo mnou mlieko a na vyhliadke lavičky na slnku a na jednej sedí mladý chalan, podľa výstroja jednoznačne bežec. Veľmi milo ma privíta a hneď sa so mnou dá do reči. Na moje požiadanie mi urobí pár krásnych fotiek. Mám z neho úžasný pocit - človek, akého v horách každý rád stretne. Lúčime sa, odbieha a ja sa poberám tiež, len iným tempom. Terén sa pritvrdzuje, klesanie je také, že občas človek nechápe, či chceme zbehnúť rovno až do samého pekla, alebo zastaneme na povrchu zemskom. Scenéria je úžasná - prekrásne koberce do červena sfarbenej trávy prežiarené slnkom to ale vyhrávajú. Na cca 80 mnm vliezam opäť do Mordoru - odrazu sa spomedzi stromov priplazí hmla a už nič nevidieť. Pri odbočke k Likavskému hradu stretávam nejakého výletníka, zrejme čaká na zvyšok partie. Zbehnem dolu schodami a pri veľkom pni si poviem, že treba prestať strašiť ľudí len tak v tričku. Obliekam sa, dopijem posledný čaj a skonzumujem polovicu zvyšného jedla. Zbehnem dolu popod diaľnicu a vydávam sa na nekonečnú cestu asfaltkou cez Likavku. Dupem, čo to dá, lebo netuším, ako ďaleko ešte. Nakoniec som na stanici o polhodinu skôr. Mám čas kúpiť si teplý čajík a keksík.... nečakaný, ale prekrásny zážitok to bol...

 fotky sú tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7882319

trasa túry je tu: https://sk.mapy.cz/s/cotapameve