kategórie:
Názov: Mrázikova rozprávka nad Lajoškou
Dňa: 02.01.2021
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1021201.JPG P1021192.JPG

Popis akcie: 

Makovica sa dohaduje na odvoze s Radom, ale on ide keškovať na podhorí, tak napíše ešte Lacovi a on sa obratom pridáva. Makovica je už temer na Jahodnej a Laco volá - nenaštartovalo mi auto, neprídem...a potom o 10 minút - požičal som si auto, prídem, ale o 3/4 hodiny.... tak sa dohodneme, že sa počkáme na kopci.

Na Jahodnej málo ľudí, Makovica vychádza ľavou serpentínou a sadá si na vrchole na kameň s krásnym výhľadom na Slanské vrchy i na parkovisko pod kopcom. No, temer hodinka čakania je dlhá doba, ale je teplo (teplomer na hornej stanici vleku hlási 1 stupeň, ale slniečko sa tu pekne opiera). Tak si Makovica pofotí panorámy, kvapky vody na machu a ešte všeličo ostatné naokolo. Konečne je Laco hore a hneď pokračujeme ďalej. Sneh tu ešte nie je, prechádzame Ťavie hrby a konečne okolo Pišiveniek sa objavujú prvé fliačiky snehu, o chvíľu je cesta pocukrovano biela a na Lajoške sa už jedna rodinka sánkuje (dorazili rovno autom a parkujú priamo pred kaplnkou - to bol šok!).

Skontrolujeme mohylku, upraceme neporiadok a pokračujeme hore kopcom. Obchádzame stavenisko sprava a vraciame sa na lúku nad chatou. Zhora je pohľad na Košice, ale je dosť hmla. Makovica navrhuje výstup lesom na vrchol Lajošky, že možno uvidíme aj Tatry - na vrchol sme vyšli, ale Tatry boli v nedohľadne - zrejme za tou hradbou hmly a mrakov. Tak sa vraciame, brodiac sa v snehu (krásny to pocit!) a prekračujúc popadané stromy na červenú značku. Pokračujeme smerom na Loreley. Kontrolujeme čas, aby sme sa vrátili za vidna. Cesta je zapadaná polámanými konármi - pohľad hore a všetko je jasné - inovaťou obťažkané horné konáre bukov to neustáli vo vetre, sú kompletne dolámané a ležia pod našimi nohami... asi by sme sa my turisti mali zmobilizovať a odpratať si ich, kým nevmrznú do podložia...

Prichádzame na Loreley. Sme tu sami, nikde ani stopy. Vychádzame hore a trošku sa posilňujejme z batohov. Využívame za hodový stôl kameň len kúsok od vyhliadky, lebo tu fúka najmenej. Od juhu sa rúti studený vetrisko a nepríjemne nám hádže za krk pichľavé ihličky ľadu z konárov. Popod skalu prejde dvojica, ale hore neodbočí, ďalší traja mládenci už prídu hore, urobia pár fotiek a  utekajú  smerom k červenej. O chvíľu sa ale vrátia, že oni len chceli vidieť, či aj tam nie je výhľad - nuž nie je. My sa zato ale vydávame práve týmto smerom skratkou na červenú. Najprv tu pomedzi mladinu vedie pekný chodníček, potom ten mizne a nastáva predieranie, našťastie len cez listnaté stromky, čo sa v zime pohodlne dá. O chvíľu sme späť na červenej a expresným tempom kráčame späť k autu. Okolo Lajošky prechádzame bez zastávky, je tu dosť husto a auto už zmizlo, asi sa už rodinka dosť vysánkovala.

Od Lajošky nadol snehu výrazne ubúda a pribúda lístia, mlák a blata. Relatívne čistí ale schádzame k autu, stačia už len maličké kozmetické úpravy našej obuvi, aby majiteľ neupadol do bezseba, keď vrátené auto uvidí a môžeme odísť. 

Veľká vďaka za dnešný krásny deň, bol to balzam na telo i dušu po toľkých dňoch bahna a hmly.