kategórie:
Názov: Motkanie okolo Regety
Dňa: 16.05.2020
Účastníci: Makovica, Jerguš
Hostia: Rado, Zuzka

P1650600.JPG P1650630.JPG

Popis akcie: 

Náš trojčlenný Korona-tím sa rozšíril na 4 členov a pričlenili sme k sebe Jerguša.Keďže je ešte stále dieťa vo vývoji, tak nepije kávu, k obedu teda dostal horúcu čokoládu. Inak ale zaberal naplno.

Cieľom bolo nájsť Dziravy kameň, Zbojnikovú pivnicu, hrobku grófa Forgáča, aj pomník 333. zastreleného diviaka.  Vďaka  Radovej navigácii a súradniciam kešiek sme našli všetko, i keď to občas nebolo až také jednoduché.

Kúsok za Regetou sa pokúšame objať obrovský dub - ani štyrom sa nám to nepodarilo...velikán. Po červenej ideme len chvíľu a odbočujeme doľava na blatistú cestu. Vedenia sa ujíma Rado. Ideme po peknej lesnej ceste, ale nepáči sa nám, že stále klesá - mierne, ale predsa. Má však správny smer. V ten pravý okamih Rado velí - a tu doprava...no hej, ale to znamená do svahu možno 50 stupňov. Tak teda šplháme po náznakoch zvieracích chodníkov. Sme úspešní, prichádzame priamo ku štôlni. Lezieme dnu, vyliezame von. Po krátkej pauze chceme pokračovať...ale kam? Späť nadol sa nám nechce ísť, vychádzame teda kúsok nahor na prekrásne, temer rozprávkové plató. Pokračujeme našim smerom temer po rovine v riedkom lese. Pomaly, ale isto prichádza chvíľa, keď treba odbočiť doľava nadol k Dziravému kameňu. Ako strmo sme stúpali, tak strmo aj klesáme na peknú lesnú cestu pod nami. Vtom ale Rado oznámi, že kameň je na druhej strane potoka...no čo, potok preskočíme - to by ale nesmel byť v úžľabine pár desiatok metrov pod nami. Je tu aj statný buk spadnutý ponad úžľabinu, ale to by zvládol iba Ľubo. My pekne zliezame nadol a vyliezame na druhej strane. Ešte predieranie sa cez hustý podrast mokrý od nočného dažďa a už sme na ceste, pri ktorej o chvíľu prichádzame ku kameňu. Fotenie cez dieru je celkom výzvou, ale darí sa nám.

Ďalej pokračujeme po ceste k zelenej, po nej na Rakaťu a ďalej po červenej. Po niekoľkonásobnom hľadaní značky a prekonávaní prekážok na červenej sa presúvame na asfaltku. Je to síce o kúsok dlhšie, ale pohodlnejšie. Na Okrúhlom vrchu si dávame prestávku na obed a kávu,  pri hrobke za ruinami zámočku odlovíme dnešnú tretiu kešku a pokračujeme až na Maliniak - povinná foto. Rado so Zuzkou idú odloviť ďalšiu kešku, ale zabudnú zdôrazniť, že je to Diablov kameň...a tak Makovica s Jergušom ostávajú na drevoskládke, načo kvôli nejakej krabičke behať po lese 1,5 km...tak so sebou vybabrali a prišli o ďalší pekný zážitok. Ešte spolu vycupitáme až k vojenskému vysielaču na Bogote. Chvíľkové výhľady do doliny nám odhaľujú pohľad na Východoslovenskú nížinu, ktorej kraľuje elektráreň vo Vojanoch. Tu sa už vyhrievajú na slniečku 2 bikeri a o chvíľu prichádzajú ďalší dvaja, teda pechota-bicykle remíza 4:4. Trochu pokecáme, Rado pohotovo rozdáva vizitky koruny a už aj sa vydávame na cestu späť skratkou cez les a potom lesnou cestou. Ušetríme si tak veľkú časť cesty po asfaltke. Na záver ešte odbočime doľava k pomníku 333. zastreleného diviaka. Tak sa sústredíme na obchádzanie mlák, že sme obišli aj pomník po ľavej strane cesty, takže nechtiac prechádzame cez pásmo bahna dvakrát a poriadne to na nás vidieť.

Pri aute ešte dorazíme obsah batohov a môžeme sa vydať domov. Kratučká zastávka v Ruskove pri strome slobody - lipe zasadenej v r. 1928. Zuzka si hneď všimla mláďatká vtáčat - sedia na konári a ... nie je im dobre, lebo hladne pípajú a nevedia sa dočkať mamy s dávkou potravy. Zamávame im a teraz už konečne odchádzame. Bol to zážitkami preplnený deň.