kategórie:
Názov: Motanica okolo Kysaku
Dňa: 20.01.2021
Účastníci: Makovica, Jerguš
Hostia:

P1021717.JPGPohľad na kysacký vlakový koridor P1021741.JPGPri kysackej jaskynizonerama.com

Popis akcie: 

Makovica využila možnosť doručenia liekov rodinnému príslušníkovi a dokotúlila sa do Kysaku č. 1. Odtiaľ už vyrážame s Jergušom na prechádzku okolo Kysaku. Milanko sa pýta, kam sa chystáme - pokrčíme plecami, vraj len tak objaviť niečo nové.

Vlastne by sme chceli overiť, či existuje nejaká použiteľná cesta do Sokoľa - pre biky aj na pešo. Vydávame sa preto okolo stanice a Prefy k skalnatéu hrabienku. Za stanicou konečne dávame dolu rúška a môžeme sa slobodne nadýchnuť, samozrejme na povinný dištanc od seba. Hneď za skalnatým hrebienkom nás upútajú maličké chatičky, ako z rozprávky o liliputánoch a cesta, ktoré sa hadí pomedzi ne. Sme predsa na prieskume, tak vybehneme hore. Stálo to za to, dostávame sa na brchol brala, do ktorého bol vytesaný vlakový koridor. Na jednom mieste vedú asi 3 schodíky nadol k nejakej pivničke a od nej je krásny výhľad na koľajisko. Máme šťastie, z oboch strán práve ide vlak - jeden červený, jeden zelený - fotogenické. Všímame si, že sa nad nás začína znášať hmla. 

Jerguš kukučkuje aj na opačnú stranu , kde Makovici ukazuje zaujímavú osadu Letkov, ktorá patrí k Trebejovu - tá ani netušila, že tam niečo také je. Je to ale viac-menej chatová osada. Ešte ju budeme vidieť z viacerých miest. Vraciame sa na cestu a pokračujeme rovno poopod železničný most a ďalej po širokej ceste. Tá ale končí pri posledných chatách, tak sa vraciame kúsok späť a okrajom poľa po ceste stúpame popri chatovej osade na vyššiu etáž. Cesta odbočuje doľava, chaty sú čím ďalej týmn menšie, aj chodníček je užší a z doliny je už len maličká úžľabinka. Pešníček preskakuje z jedného brehu potoka na druhý, potok preklenujú úzke mostíky. Je nám čudné, že je takto pekne udržiavany, ale o chvíľu to pochopíme - je tu studnička, pre chatárov asi jediný zdroj pitnej vody. Neochutnáme, v tej zime sa nám nežiada ľadovej vody a pokračujeme ďalej nahor. Z mapy zisťujeme, že sme asi mali ísť po opačnej strane potoka, ale hore to napravíme. Pomedzi chatky vylezieme na širšiu cestu. Je tu už aj náznak civilizácie - auto zaparkované na kraji cesty.

Pokračujeme tvrdošijme smerom na Sokoľ. Cesta vychádza z lesa a spomedzi chát na lúku, potom lesíkom pomedzi chaty a opäť na okraj lúky - to je tá, ktorá bola kedysi krásnou zelenou lúkou, ale odkedy nie je trebejovská lávka, nikto ju neudržiava a rastie tu už len nepreniklnuteľná hradba škaredej zlatobyle. Prichádzame k posledným chatám - sú už opustené, niektoré úplne vybrakované, z jednej ostal už len kamenný základ. Smutný koniec lokality, ktorá stratila kontakt s civilizáciou, ich majitelia zrejme zostarli a nevládali obchádzať dlhú cestu cez železničný most. Chceli by sme ísť ďalej smer Sokoľ, ale niet už kam. Po lúke sa neveľmi dá kvôli zlatobyli a v lese sa cesta stráca. Tadiaľto teda cesta nevedie.

Rozhodli sme sa vrátiť späť a okolo vápenky a jaskyne sa dostať opäť do Kysaku. K vápenke prichádzame temer tak, ako sme prišli, len pri chatách neodbočujeme k prameňu, ale pokračujeme po širokej ceste. Je tu poriadne šmykľavo, tak radšej volíme skackanie po snehu na ookraji úvozu a pridržiavanie sa o stromčeky. Našťastie bez ujmy prichádzame na križovatku, odbočujeme doľava a o chvíľku sme pri vápenke. Lepšie si ju obzeráme - je poriadne popraskaná, na jednom mieste kamene a tehly celkom vypadané, ak sa niečo nestane, tak čoskoro už asi nebude čo obdivovať.

Ostáva nám podľa mapy už len prejsť krížom cez lúku, zbehnúť k jaskyni a vrátiť sa do dediny. Z lúky sa vykľulo pole po hlbokej orbe, z lesíka, ktorým by sa cesta dala skrátiť, zas nepreniknuteľná mladina. Nejako to ale obídeme, konečne sme na peknej širokej ceste a oblúkom sa vraciame borovicovým lesíkom k jaskyni.

Ďalšie  zvláštne rozhodnutie tohto dňa - ideme opäť neznámou cestou okolo vodárne doľava. Vedie správnym smerom k červenej značke, ale...ale ako to už býva, chodníček vedie, až človeka niekam zvedie a potom zistíte, že stojíte na brehu potoka a značka je na druhej strane. Chvíľku pochodíme po brehu potoka a Jerguš nachádza miesto, kde by sa to dalo...áno, dalo sa, nenamočili sme sa. Už len scupitáme do dediny, v obchode kúpime chlieb a hor sa na obed...

Pekných 11 kilometrov motanice po Kysackých chatových osadách.